Tárania na konferenciách sú za nami. USA už nebudú opatrovať Európu ako protektorát, tie časy sú preč, tvrdí americký minister obrany

Európu za americký protektorát kedysi označil už Zbigniew Brzezinski vo svojej knihe Veľká šachovnica. Vtedy ešte pripúšťal, že Európa, t. j. NATO a (neskôr rozšírená) EÚ môže naďalej fungovať ako vazal a chránenec USA. Dnes to prestáva platiť.

Svet sa mení, my sa meníme s ním. Tak to aspoň hovorí jedno latinské príslovie. Niekdajšia abstraktná kritika európskej obrannej lenivosti prerástla dnes do reálneho naplnenia. Rozdiel spočíva v tom, že vtedy Amerika považovala Európu za geopolitické predmostie k Sovietskemu zväzu a k Ázii, čo Európa využívala a predávala svoju výhodnú polohu až tak, že nemusela vyvíjať nezávislú, ale nákladnú geostratégiu. Z hľadiska hodnoty tohto predmostia tento príživnícky prístup k obrane a bezpečnosti USA dočasne tolerovali.

Teraz, prinajmenšom počas súčasnej administratívy vo Washingtone, sa postoj veľkého brata k európskemu pohodliu prudko mení a je dokonca otázne, či ho akákoľvek ďalšia vládnuca garnitúra po voľbách v r. 2028 dokáže zvrátiť, ak sa Európa naďalej nebude podriaďovať globálnym záujmom Washingtonu.

Pete Hegseth to „rozbalil“ na medzinárodnej konferencii

Čo predstavuje pre Európu medzinárodná bezpečnostná konferencia v Mníchove, to pre Áziu predstavuje každoročná medzištátna konferencia v Singapure pod názvom Šangri-La (prekladajú to ako ´utopický raj´). V tomto roku sa konala na samom konci mája a rozruch – prinajmenšom v Európe – vyvolal americký minister obrany Pete Hegseth. Únavne opakovane sa pustil do členských štátov NATO a kritizoval ich nízke výdavky na obranu. Toto karhanie Európanov patrí už ku klasickej výbave „trumpizmu“ a európske členské krajiny NATO síce reagovali ústretovo, ale ďaleko za americkými predstavami, ktoré sa dnes už pohybujú nie na dvoch percentách HDP, ale blížia sa k požiadavke štyroch percent. K tejto méte sa (okrem Británie a Francúzska) pomyselne blížia iba Poľsko a pobaltské štáty, krajiny ako Slovensko, Česko či napr. Španielsko nekladú bezpečnosť na prvé miesto.

Hegseth však neváhal pomenovať aj hlavnú globálnu hrozbu, ktorá podľa neho vychádza z Číny a stúpajúcich čínskych mocenských nárokov v ´Indopacifiku´. Európskym spojencom nezakryte pohrozil, že „ak sa naše cesty rozídu, my sa prispôsobíme“ (agentúra AFP). A túto vyhrážku (Európa ju asi označí za vydieranie) zaklincoval konštatovaním, že „éra, v ktorej USA subvenovali obranu blahobytných krajín, sa skončila“. USA potrebujú „partnerov, nie protektoráty“ (tiež AFP).

Čína ako možný protivník na prvom mieste

Varovania pred nástupom Číny do pozície hegemóna v ázijskom regióne ukázali, že Čína sa pre USA stala v poradí už niekoľkým ďalším z mocenských vyzývateľov. Môžeme tu aj z pohodlia Slovenska (aspoň sem nepadajú každý deň ruské rakety a drony) sledovať niť amerického bezpečnostno-politického myslenia: vysporiadali sme sa s britským kolonializmom, japonským militarizmom, nemeckým nacizmom aj sovietskym komunizmom. Teraz máme ďalšieho expanzívneho nepriateľa – čínsky expanzionizmus. Prinajmenšom v skratke to tak vyzerá. Nejde teda o prvého a ani posledného rivala Ameriky, v zálohe drieme radikálny islamizmus, ten ale nedisponuje koncentrovanou mocou v jednom impériu, je predovšetkým teroristickou a kultúrnou hrozbou, a to predovšetkým pre Európu. Vojenskú hrozbu pre USA bude znamenať iba vtedy, ak sa Irán dopracuje k jadrovej bombe.

Do hľadáčika Hegsetha sa preto dostala Čína. A to v Singapure, kde sa väčšina (toho ekonomicky najúspešnejšieho) obyvateľstva hlási k čínskej národnosti. Ako nasledovaniahodný príklad v oblasti finančnej zodpovednosti za obranu Hegseth Európanom predostrel krajiny ako Filipíny, Japonsko, Južnú Kóreu a dokonca Austráliu. Nevedno, či toto v Európe zaberie, ale ak Európania ostanú sami a budú potom musieť budovať vlastnú európsku bezpečnostnú architektúru, tak im zrejme ani tie štyri (a už vôbec nie dve) percenta na obranu z HDP nebudú stačiť. Potom si zákonite spomenú na ďalší výrok Hegsetha v Singapure v roku 2026, totiž že „potrebujeme menej konferencií a viac bojovej sily“.

Autor je bezpečnostný analytik.

258