Dnes má meniny: Marcel
Nepotrebujete striebornú vidličku, aby ste jedli dobré jedlo, stačí ak sa naučíte, že sa jedla nemusíte báť a že neexistuje nič, ako „zakázané“ potraviny. Ochotne vám s tým pomôže Martin Šimboch, bloger a tvorca programu Cesta za pekáčom, no predovšetkým Muž v kuchyni!
Martin, ako by ste opísali seba ako Muža v kuchyni?
Asi najviac ma vystihuje, že som večný „snílek“ a trochu perfekcionista. Mám rád dobré jedlo, šport, hudbu, turistiku s kamošmi a k tomu som ešte aj šťastným otcom troch detí a zároveň Muž v kuchyni.
Kedy a z akého dôvodu ste sa rozhodli pre publikovanie vlastných receptov a tipov prostredníctvom programu Cesta za pekáčom?
K vlastnému blogu Muž v kuchyni ma inšpirovala záplava, doslova boom foodblogov medzi rokmi 2012-2018, z ktorých som mal pocit, že sa už medzi sebou predbiehajú, kto vymyslí väčšiu zložitosť. Boli a sú stále pekné, ale mnoho z nich je pre bežný život nepoužiteľných. Poslednou bodkou bolo, keď sa mi manželka priznala, že mi chcela pripraviť prekvapenie k narodeninám, ale chýbali jej ingrediencie z receptu a nevedela si ich zadovážiť. Vtedy som si povedal, že už stačilo a že ľuďom ukážem, že sa dá variť jednoducho a zdravo aj z dostupných surovín a zároveň, že nemusia kupovať rôzne drahé krabičkové diéty, ktoré aj tak človeka nenaučia, ako si jedlo skladať. Dlhodobo sú krabičky drahé a neudržateľné, preto v rámci Muža v kuchyni vznikla Cesta za pekáčom, kde učím ľudí, že sa jedla báť naozaj nemusia a že neexistuje nič ako „zakázané“ potraviny. Naopak, chcem, aby si užívali cheat-days, kedy nemusia riešiť, čo zjedia, koľko zjedia a kedy zjedia. Naviac vyvraciam aj mýty o „zlých“ sacharidoch, tukoch atď. Pod svojim vlastným užívateľským profilom si každý vie tieto články prečítať.
Tvoríte aj blog Muž v kuchyni, kde pravidelne prispievate svojimi praktickými radami, ako prekonať mýty o nezdravých sacharidoch, nezdravých tukoch, večernom jedení… Predpokladám, že všetky tieto rady máte odskúšané na sebe, je to tak?
Cestu za pekáčom som si najprv prešiel ja sám. Bohužiaľ, vlastne možno našťastie, som aj ja (po 30-tke zavretý v pohodlí svojej kancelárie v korporátnom zamestnaní) pekne pribral. Rád by som sa vyhovoril na deti, ale jednoducho som zlenivel, veľa jedol a takmer vôbec nešportoval. Po dobu 3 rokov. Nakoniec som si povedal, že je načase, aby som svoje teoretické znalosti pretavil do praxe, tak vznikol môj prvý e-book – Cesta za pekáčom, kde som popísal, ako som sa z toho dostal ja. Potom si Cestu za pekáčom vyskúšalo sedem odvážnych dievčat a už to išlo…
Ako dlho ste zbierali tieto poznatky?
Počítam to od roku 2016. Vtedy som si urobil licenciu fitness trénera, ale začal som o niečo skôr.
Nemáte problém svojim sledovateľom poodhaliť aj kúsok zo svojho súkromia, zdá sa, že toho naozaj stíhate dosť…
To veru nemám, pretože sa nechcem na nič hrať. A ľudí to aj naozaj baví, že môžu pod značkou Muž v kuchyni sledovať normálneho človeka z mäsa a kostí, ktorý je nedokonalý, tiež má svoje muchy a zažíva bežné veci.
V čom spočíva kúzlo naučiť sa správne stravovať a cvičiť?
Kúzlo je v tom, že si človek zamiluje ten každodenný proces. Nie výsledok, ale proces. Ľudia, ktorí sa rozhodnú schudnúť, si najprv zamilujú predstavu samých seba, akí sú štíhli, krásne opálení a neboja sa vyjsť hrdo v plavkách na pláž. Lenže po prvom tréningu, kedy prepotia aj zajtrajšie tričko, sa ráno pozrú do zrkadla a nič. Žiadne výsledky. Ďalší deň opäť nič. Ďalší to isté. A predstava štíhlej postavy sa zrazu rozplynie, pretože cvičiť nie je pohodlné. Navyše to na druhý deň bolí a zo začiatku človek vôbec nevládze. Preto je nutné, a to doslova, zamilovať si ten každodenný proces, tie malé krôčiky, snažiť sa byť lepší ako deň predtým a tešiť sa z malých úspechov. Ak si toto človek naozaj zamiluje, nebude mu vadiť vybehnúť von, aj keď bude pršať, vstane z gauča, aj keď sa mu nebude chcieť a pôjde urobiť napr. tých 300 drepov. Je to o procese, nie o cieli. Je to o samotnej ceste…
No a správne cvičiť je len o technike. Klientom to názorne ukazujem na videách, ktoré sú súčasťou jedálničkov.
A správne sa stravovať? To nie je nič zložité. K jedálničkom pridávam aj text – Základné princípy. Snažím sa ľudí donútiť nad skladbou jedla rozmýšľať. Nie je mojím cieľom, aby bezhlavo kopírovali jedálničky, chcem im dať slobodu pozmeniť si ich podľa toho, na čo budú mať práve chuť, a to podľa jednoduchého návodu.
Ako ste zladili jedálničky?
V jednoduchosti je krása, ako sa hovorí. Cesta za pekáčom je pripravená tak, aby mohli spolu začať chudnúť aj partneri, teda hlavné jedlá si budú pripravovať spoločne, nech sa varí len raz a pre celú rodinu. Rozdielne sú, samozrejme, veľkosti porcií a niektoré „snacky“. Tie nemusia byť rovnaké. Dôležitá je sloboda a z toho vyplývajúca pohoda a nie fixovanie sa na „presný počet orieškov“.
Čo je podľa vás základom každého kvalitného jedla?
Kvalitné a poctivé suroviny. Rozhodne nie polotovary a priemyselne spracované jedlá.
Vytvorili ste aj rôzne e-booky, ktoré sú plné receptov, odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Inšpiráciu na varenie čerpám z nasledujúcich zdrojov – deti, manželka, čo je práve v akcii a ak mám napríklad chuť na nejakú konkrétnu surovinu. Potom zapínam fantáziu a idem pokus/omyl. Za tie roky si človek, samozrejme, vychytá overené kombinácie, kde idem už na istotu, pretože viem, že to nemôže byť zlé.
Ak by ste si mali vybrať jeden jediný recept, ktorý by to bol?
Cestoviny so špenátom, syrom a cesnakom. Jednoduchý, rýchly, chutný a zdravý recept, ktorý máte do 15 min. na stole. A čo sa týka návštevnosti, tak patrí medzi TOP 3 najnavštevovanejšie recepty na webe bez ohľadu na ročné obdobie.
Recept na cestoviny so špenátom nájdete tu:
Aké sú Vaše plány na najbližšie obdobie?
Čo sa týka pracovných plánov, tak ak nepočítam pravidelné pridávanie receptov na blog, do konca roka mám v pláne dokončiť ešte 2 rozpísané e-booky. Čakajú ma zároveň malé grafické úpravy webu. Som s aktuálnym stavom webu síce spokojný, ale… som tak trochu perfekcionista a naozaj spokojný nebudem asi nikdy (smiech).
No a čo sa týka osobných plánov, určite si chcem popri práci užiť deti, čo najviac, ako to len pôjde. Už aj najmladší syn nastúpil od septembra do škôlky, tak si človek začína uvedomovať, ako ten čas rýchlo letí.