Slovensko to zvládlo na poslednú chvíľu. Dôležitý súhlas musia dať ešte dve krajiny

Mapa sveta. Zdroj FOTO: pixabay.com

Slovensko to zvládlo na poslednú chvíľu. Už len dvom krajinám chýba požehnanie domácich parlamentov na vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie, teda do NATO. Čaká sa len na súhlas Turecka a Maďarska. S Maďarskom nebudú problémy, s Budapešťou sa to ľahko uhrá, turecká karta bude menej čitateľná.

Tak trochu si spomínam na jednu zo svojich návštev Turecka. Ak nevyzeráte zrovna ako Uzbek alebo iný Stredoázijec, prvá otázka spravidla znie: “Where are you from?” Ak vyzeráte aspoň trochu k svetu, môžete čakať ďalšiu otázku: “Will you come with me to your hotel?”

Najlepšie je odpovedať na prvú otázku: „I am from Džermany.“ Neodporúčam odpoveď: “I am from Armenia.” Odozva na “I am from Džermany” býva láskavá, „Džermany yes, America not“. „Džermany“ majú Turci radi, nielen kvôli prvej a druhej svetovej.

Hlasovanie v NR SR

Každý sa musel pri hlasovaní nejako vyfarbiť. Postaviť sa proti NATO alebo za NATO a tým pádom aj za EÚ alebo proti EÚ musela byť poriadna dávka drzosti. Japonci tomu hovoria harakiri. Výsledok zástupcov ľudu vyznieva, že Slovenská republika nemá námietky proti tomu, aby sa dve severské krajiny, vzory to bývalej neutrality, stali členmi imperialistického paktu (tak nás to predsa v školách učili) NATO. Rozhodnutie NR SR nie je prekvapivé. Len postľudácki a postkomunistickí poskokovia sa mohli postaviť proti suverénnemu rozhodnutiu oboch severských vlád a ich parlamentov. Mimochodom Nórsko s členstvom v NATO problémy nemá a nemalo, s neutralitou skončilo po Druhej svetovej vojne. Neutralita sa Nórom akosi neoplatila.

Ak sa Maďarsko dá ako tak „ukočírovať,“ inak to bude s Tureckom. Zo Slovenska si asi príklad nemusí brať, na to je Slovenská republika naozaj malým pánom.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Verdikt Turecka ovplyvní osudy Európy

Na Turecko sa od jeho vstupu do NATO pozerá ako na spoľahlivého spojenca aliancie. Turek bol dlho pánom Stredného východu, Stredomoria, neskôr spojencom Nemecka („Džermany“), ale aj odvekým protivníkom Ruska. Len preto ho Američania držia v NATO, kde vlastne Turci nemajú čo robiť. Turecku vládne premiér, ktorý je islamistický, antisemitský, momentálne si tak „nemnóžko“ rozumie s Ruskom v Sýrii, ale súčasne dodáva zbrane Ukrajine. Svoje vychýrené drony. Už nejde o to, že Turecko má druhú najpočetnejšiu armádu v členských krajinách NATO. Tak to naozaj je. Ide aj o to, že na svete sú len dve euroázijské krajiny a Turecká republika je jednou z tých dvoch. Turecko je pre NATO stále neoceniteľným partnerom a vďaka kontrole Bosporu a Dardanel ovláda aj námorný obchod Ruskej federácie so svetom.

Európa Turecko zo svojich radov už dávno vylúčila (myslím vstup do EÚ), ale potrebuje ho. Je len otázkou času, kedy si Turci a Rusi skočia do vlasov. A možno aj po krku.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik