Dnes má meniny: Vojtech
Populácia medveďa hnedého na Slovensku je okolo tisíc jedincov a v poslednej dekáde sa veľmi nezmenila. Premnožené tak nie sú. Vyplýva to zo sčítania, na ktorom spolupracoval slovenský a český tím. O jeho výsledkoch informoval Michal Andrle z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej.
Strety medveďa s človekom nie sú ojedinelé a lesníci i obyvatelia obcí, do ktorých medvede chodia, žiadajú reguláciu odstrelom.
Experti zo slovenskej Štátnej ochrany prírody (ŠOP) počas dvoch vegetačných sezón pri aktuálnom výskume nazbierali viac ako dvetisíc vzoriek, predovšetkým srsti a trusu. Vedci z Karlovej Univerzity následne vykonali analýzu DNA, ktorá odhadla početnosť a genetickú štruktúru populácie medveďov na Slovensku.
„Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním možno zhrnúť tak, že na Slovensku pravdepodobne nedochádza v poslednej dekáde k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého,“ uviedol Pavel Hulva z katedry zoológie. „Z hľadiska evolučnej genetiky existuje koncept minimálnej životaschopnej populácie, teda populácie, ktorá má šancu dlhodobo prežívať aj napriek strate variability vplyvom genetického driftu a pôsobením ďalších náhodných udalostí, ako sú napríklad epidémie. Stanovenie prahovej hodnoty je ťažké, číslo okolo 1000 jedincov pre západokarpatskú populáciu, ktorá je navyše unikátnou fytogeografickou líniou, však rozhodne nie je výrazne nad ňou,“ zdôraznil Hulva.
Podľa aktuálneho odhadu mala v rokoch 2020 až 2021 západokarpatská populácia 1 056 jedincov.
Interval spoľahlivosti pri modelovaní populácie sa pohyboval medzi 1 012 až 1 275 zvieratami. Odhady z genetického sčítania sú podľa odborníkov v dobrej zhode s dátami z klasického, dlhodobého monitoringu pomocou priameho pozorovania alebo pobytových stôp.
Predchádzajúca genetická štúdia v rokoch 2013 až 2014, podľa expertov odhadla slovenskú populáciu medveďov na 1 214 jedincov. Tím však upozornil, že výsledky týchto dvoch genetických výskumov nie sú priamo porovnateľné, pretože ich autori použili odlišný spôsob zberu dát aj štatistiky. Tím aktuálne pracuje na zjednotení štatistickej analýzy oboch štúdií, aby bolo možné výsledky lepšie porovnať.
Zoológ zároveň upozornil, že štandardne medializujú výsledky štúdií až po vydaní vo vedeckom časopise. Tentokrát urobili výnimku. Dôvodom je práve informovanie verejnosti.
“Za môjho pôsobenia sme čelili problému, že v zmluve s UK Praha sa na DNA analýzu zozbieraných vzoriek medvedieho trusu dohodol veľmi vzdialený termín (cca 4 roky) . Môžem preto teraz iba srdečne poďakovať ochote analytického pracoviska Karlovej Univerzity, vďaka ktorej máme výsledky (hoci nie definitívne) skôr,” reagoval minister životného prostredia Ján Budaj.
Národné lesnícke centrum ale výsledky spochybnilo. „Vzhľadom na fakt, že výsledky druhého sčítania medveďov na Slovensku neprešli vedeckou obhajobou ani neboli publikované v práci, ktorá by prešla recenzným konaním, Národné lesnícke centrum (NLC) nebude hodnotiť relevantnosť či správnosť publikovaných údajov a použitej metodiky z odborného hľadiska,“ informovalo NCL.
Podľa NLC je pokles populácie medvede nelogický, aj vzhľadom na napadnutia, častejší výskyt medzi obydliami či štatistiky. Odvolávajú sa tiež na nedostatočný zber vzoriek. Zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 3-tisíc, teraz len trocha viac ako 2-tisíc. Tiež mohlo byť príčinou prezentovaného nízkeho počtu obdobie, počas ktorého sa vzorky zbierali. Dá sa tak predpokladať, že z odobratých 2-tisíc vzoriek bolo spočítaných tisíc medveďov.
„Univerzita Karlova momentálne povedala iba čistý počet. Na to, aby tento údaj mal výpovednú hodnotu, je potrebné vedieť presnú metodiku – od systematiky zberu vzoriek, cez použité markery a genetické identifikátory, ako aj použité štatistické a analytické metódy. Z uvedených čísel sme sa tiež nedozvedeli pomer pohlavia výberovej vzorky, ani to, či išlo o celoplošné, resp. výberové sčítanie,“ dodalo NLC.
Zistené údaje ale nepopierajú, že stretnutie s medveďom je pre človeka nebezpečné.
Za kľúčovú odborníci považujú aj informovanosť o preventívnych opatreniach potrebných v lokalitách, kde medvede žijú.
“Odborníci nášho tímu, vytvoreného na MŽP kvôli zlepšeniu manažmentu našich karpatských šeliem, takto dostali do rúk dôležité dáta. V septembri predstavíme ich návrhy, ktoré vychádzajú z doterajších skúseností a poznatkov o medveďovi hnedom a o jeho rizikách a interakciách v prostredí, kde žije,” dodal Budaj.
- Odbory na obojku: Etablovanie politicky krytých odborov pri „nadnárodkách“ nebude najlepšou správou pre budúcnosť tejto krajiny
- Pšenicou ani slivkami sa Ukrajinci pred násilníkom neubránia. Dolná snemovňa Kongresu sa dohodla na nadstraníckom rozhodnutí
- Máte domáceho miláčika? Nová štúdia ukazuje, že mačky a psy prenášajú na ľudí nebezpečné baktérie odolné voči antibiotikám
- Ľudia vzali Temu útokom, po nákupe v eshope niektorým miznú z účtov peniaze
- Budú na Slovensko prúdiť migranti z Kanady alebo z „rozvojových“ krajín? Európsky parlament a jeho migračná reforma