V apríli 2023 sa India stala najľudnatejšou krajinou sveta. Prelomila stáročia trvajúce prvenstvo Číny

K zdrojom, ktoré stanovia počty obyvateľstva na zemeguli aj v jednotlivých štátoch a závislých teritóriách, patrí predovšetkým OSN, ktorá má najbezprostrednejší prístup k demografickým údajom. Publikuje k tomu permanentný Worldometer, ktorý ako na bežiacom páse ukazuje predpokladaný rast obyvateľstva vo svete sekundu od sekundy.

Aj tak nejde o úplne precízne čísla, ale o skôr viac či menej spoľahlivé odhady. Pred založením OSN sa vychádzalo z kombinácie rôznych faktorov, predovšetkým zo sčítaní obyvateľstva v jednotlivých štátoch, kolóniách a regiónoch.

Apríl 2023 predstavuje hneď dva zlomy: Tým prvým je vystriedanie doteraz najľudnatejšej krajiny sveta – pevninskej Číny – Indiou. Tým druhým je konštatovanie, že počet obyvateľstva na Zemi presiahol hranicu 8 miliárd (v r. 2012 to bolo 7 miliárd). Ak berieme ako záchytný bod rok 2020, vtedy žilo v Číne niečo cez 1, 4 miliardy ľudí a v Indii niečo pod 1, 4 miliardy.

Odhady a realita

Samotné sčítanie počtu obyvateľstva, ako ho poznáme dnes, sa postupne stávalo bežným až od konca 18. storočia, inak sme odkázaní na odhady, pričom je možné vytvoriť len strednú hodnotu. Sám rast obyvateľstva nemá pritom stabilnú konštantu, ktorou je pôrodnosť, zasahuje do neho aj fenomén prisťahovalectva a „odsťahovalectva“, čo je veľmi kontroverzná a často kontraproduktívna hodnota.

Pôrodnosť je totiž najvyššia v tých najchudobnejších krajinách, v tých kvázi blahobytnejších sa úbytok pôvodného obyvateľstva kompenzuje prisťahovalectvom, ktoré tieto bohatšie krajiny sociálne štiepi a ekonomicky ich začína ruinovať.

Mínusové a plusové krajiny

Všeobecne sa vyľudňuje – v porovnaní s rozvojovým svetom – Západ, teda Severná Amerika (USA, Kanada, Západná Európa, Austrália), aj keď niektoré z týchto krajín sú podľa OSN „plusové“, t. j. percentuálny nárast obyvateľstva presahuje nulu. To je však dané práve prisťahovalectvom, s ktorým si tieto štáty (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia, Francúzsko) vedia čoraz menej rady, pretože značná časť imigrantov (v niektorých krajinách až väčšina) žije zo sociálnych dávok a je nielen neschopná sa asimilovať, čo sa od nich ani nežiada, ale je málo ochotná sa čoby len integrovať.

K plusovým krajinám patria demografickí giganti ako Pakistan (230 miliónov obyvateľov), Demokratická republika Kongo (90 miliónov), Nigéria (210 miliónov) a islamské či arabské krajiny. Mnohí ich príslušníci teraz opäť začínajú zaplavovať Európu podobne ako Hispánci USA.

Vo väčšinovej spoločnosti to vyvoláva sociálne napätie a často prebúdza staré západné rasistické inštinkty. K mínusovým krajinám patria najmä krajiny bývalej alebo súčasnej východnej Európy, ako je Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko či Bielorusko. Rusko je zhruba na nule, ale sami etnickí Rusi rapídne miznú v prospech tých neruských v dôsledku nízkej pôrodnosti a vysokého percenta migrácie Rusov do bezpečnejších krajín. Ukrajina je samostatná kapitola. Z Ukrajiny, podobne ako z Ruska, ľudia odchádzali už pred ruskými inváziami na Krym a Ukrajinu vôbec vo februári 2022, odvtedy však Ukrajina zažíva skutočný masový exodus.

Ešte k Číne a Indii

Čína, ktorá sa kedysi bránila preľudneniu politikou jedného dieťaťa, toto opatrenie už korigovala, ale ukázalo sa, že mladého obyvateľstva nepribúda. Číňanom sa zvýšil životný štandard, pôrodnosť sa nezvyšuje, vek dožitia rastie a Čínu očakáva ten istý problém, akým čelia západné krajiny – nenechať padnúť na ekonomické dno rýchlo sa zväčšujúcu armádu penzistov. Indiu čaká to isté a v oboch prípadoch nutne nastanú aj problémy v obranyschopnosti týchto dvoch demografických megakrajín.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

888