Luxusné reštaurácie parazitujú na predsudku, že práca muža je hodnotnejšia ako práca žien a premieňajú ju na zisk, hovorí autor knihy o feminizme

Veľa ľudí stále neprišlo na to, čo feminizmus naozaj znamená. Vedia len to, že ženy sa nazývajú feministkami kedykoľvek vyjadria svoj názor. Feminizmus však neznamená, že niekto neznáša mužov. Znamená, že veríte v rovnosť. Feminizmus nie je o tom, robiť ženy silnejšími. Ženy už sú silné. Je to o tom, aby svet zmenil pohľad na ich silu. S autorom knihy Prí(r)učka právneho feminizmu, Dominikom Šoltysom, sme sa porozprávali nielen o jeho knihe, ale aj na tému feminizmu ako takom.

Dominik, ste autorom knihy Prí(r)učka právneho feminizmu, je táto publikácia vaším prvým autorským počinom?

Ako sa to vezme… Pred vydaním tejto knihy som napísal takmer tridsať vedeckých a odborných článkov, patril som aj k autorskému kolektívu Encyklopédie českých právnych dejín a napísal som dve učebné pomôcky a jednu učebnicu. Z tohto dôvodu nejde úplne o môj prvý autorský počin… Ale zároveň Prí(r)učka právneho feminizmu predstavuje moju prvú rozsiahlu publikáciu, ktorá je venovaná jednej téme a riešeniu jedného problému.

Aký je jej hlavný cieľ a o čom vlastne je?

Základným cieľom pre napísanie tejto knihy bolo dostať feminizmus do povedomia právnikov a právničiek na Slovensku. Ukázať, že feminizmus je vhodným prístupom pre oblasť právneho vzdelávania, právnej praxe a právnej vedy. Medzi právnikmi v teórii a praxi som videl, že chýba detailnejšie povedomie o rovnoprávnosti žien v práve. Právny feminizmus bol logickou voľbou, keďže osobitne sa venuje tomu, aké je právne postavenie žien v spoločnosti, a najmä ako ho možno zlepšiť.

Avšak spočiatku som vychádzal z toho, že právo študuje čoraz viac žien. Potvrdili mi to aj kolegovia/kolegyne z praxe, ktorí/ktoré ma zvykli doplniť, že aj niektoré právnické profesie sa čoraz viac feminizujú – čo je len a len dobré. Avšak z hľadiska histórie právnických profesií je to paradox. Právo bolo vždy považované za výhradnú záležitosť mužov. Ženy boli dlho vylučované z možnosti vykonávať právnické profesie, pretože sa verilo, že im chýba prirodzený zmysel pre spravodlivosť spolu so schopnosťou racionálneho a abstraktného uvažovania či vecnej argumentácie.

Z tohto uhla pohľadu som (a tým odpoviem aj na druhú časť otázky) považoval za potrebné ukázať, že tu existuje osobitný ženský prístup k právu, resp. kriticky zhodnotiť, ako právo diskriminuje ženy v porovnaní s mužmi, a zároveň navrhnúť vhodné spôsoby riešenia problémov, ktorým ženy trpia aj vďaka právu. Znie to opäť paradoxne, pretože právo často chápeme ako cestu k dobrej a spravodlivej spoločnosti. No často právo v jednotlivých podobách zákonov či niektorých iných súdnych rozhodnutí vedie k nespravodlivosti.

Okrem písania a vedeckej činnosti sa zaoberá najmä právnou filozofiou, teóriou práva a právnou etikou. Foto: Archív DŠ

Prečo práve téma právneho feminizmu? Vnímate ju ako závažnú problematiku?

Ako som povedal, téma právneho feminizmu je veľmi málo rozšírená v slovenskom právnom prostredí, ale prekvapivo je aj veľmi malo rozšírená v rámci slovenského feminizmu.

Dostal som sa k nej pomerne až s odstupom času a trochu aj náhodne, keď som začal učiť v roku 2017 na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vtedy ma prekvapilo, že takmer celý ročník tvorili študentky. Dokonca niektoré študijné skupiny boli výhradne dievčenské. Chlapcov v celom ročníku bolo možno ani nie desať. Napadlo mi, že by som mohol jednu prednášku venovať aj právnemu feminizmu, teda smeru právnej filozofie, ktorý vytvorili právničky v sedemdesiatych rokoch v USA, pretože videli ako zákony upravujúce rodinný, manželský a pracovný život i prístup k vzdelaniu a k niektorým úradom negatívne vplývajú na ženy. Skrátka, snažili sa kriticky poukazovať na to, že právo sa aktívne alebo pasívne podieľa na vytváraní prekážok, ktoré muži v týchto oblastiach spoločenského života nemajú. Tým sa dostali až k poznaniu, že právo pôsobí voči ženám diskriminačne a výraznou mierou sa podieľa na udržiavaní a fungovaní patriarchálnej spoločnosti.

V tom čase to bol nápad, ktorý sa mi vďaka prajnému a otvorenému akademickému prostrediu, podarilo aj uskutočniť a zaradiť ho do študijných osnov. Avšak skutočnosť, že sa jedná o závažnú problematiku, som si začal uvedomovať až postupne a v rôznej intenzite. Svoje na tom zohral čas potrebný na naštudovanie dostatočného množstva literatúry z oblasti feminizmu a právneho feminizmu. Tiež som si uvedomil, že ženy tvoria približne polovicu populácie. Ak tu existujú odôvodnené názory, že jedna polovica populácie môže byť nejakým spôsobom diskriminovaná, potom tento fakt nemožno ignorovať.

Ale najcennejšia bola predsa len osobná skúsenosť, keď som písal a snažil sa publikovať niektoré vedecké články o právnom feminizme. Stretával som sa aj s názormi a praktikami niektorých odborníkov z oblasti slovenskej a českej právnej vedy, ktorí túto tému považovali za „zbytočnú“, „málo významnú“, „nevedeckú“, „dávno vyriešenú“ alebo príliš nevhodnú na otváranie v tejto dobe. Dnes som im za ich krátke, nevecné a subjektívne recenzné posudky veľmi vďačný. Nechcene mi tým ukázali prítomnosť antifeminizmu a predsudkov voči ženám, ktoré sa nevyhli ani právnej vede. To ma len utvrdilo pokračovať v tejto téme naďalej a napísať o nej knihu.

Laik možno ani nevie, čo to právny feminizmus je, dokonca ani netuší, že feminizmus sa ešte prejavuje. Ako ho teda bežný človek spozoruje alebo si povie, tak teda teraz ide o feminizmus…

Právny feminizmus je tak trochu experimentom. Vychádza z predpokladu, že právo bolo po stáročia vytvárané, vykladané a vykonávané mužmi. Z tohto dôvodu právo zodpovedá mužskému pohľadu a mužským záujmom. Inými slovami, právo upravuje spoločenské vzťahy takým spôsobom, ako sa to zdalo mužom najlepšie a ako im to vyhovovalo. Právny feminizmus od svojho vzniku v druhej polovici 20. storočia kriticky poukazuje na túto skutočnosť a snaží sa ponúknuť autentické ženské predstavy o práve – teda predstavy, ktoré doteraz absentovali z dôvodu, že ženy nemali prístup k vzdelaniu, nemohli byť činné v právnických povolaniach a nemali politické práva, najmä právo voliť. Právny feminizmus je priestorom pre právničky, aby mohli prelomiť mlčanie a hovoriť o práve im vlastným spôsobom, a tým doplniť tú časť, ktorá doteraz chýbala. Experimentom je práve preto, že nakoniec takýmto pohľadom získame možno úplne nové, spravodlivejšie a lepšie fungujúce právo.

V tomto sú si právny feminizmus a feminizmus podobné. Feminizmus takisto poukazuje na znevýhodnenie žien v spoločnosti a snaží sa zmeniť spoločnosť smerom k rovnocennému postaveniu všetkých členov spoločnosti bez ohľadu na ich rod a pohlavie. Poukazuje na to, že všetko, čo bolo spájané so ženami a ich aktivitou, bolo v očiach spoločnosti chápané ako menej podstatné či hodnotné. Zoberte si napríklad starostlivosť, ktorú spoločnosť takmer výhradne hádzala na plecia ženám. Ženy sa starali o domácnosť, deti, manžela, starých, chorých atď. Túto činnosť síce spoločnosť považovala za potrebnú, ale nie príliš podstatnú a hodnotnú v porovnaní s činnosťami, ktoré boli ekonomicky produktívne a vykonávali ich predovšetkým muži. A pozrime sa, ako sú dnes ohodnotení tí/tie, čo pracujú v školstve, sociálnych službách alebo v zdravotníctve… Alebo celkom iný príklad, Kristen Ghodsee veľmi trefne poznamenáva, že v luxusných reštauráciách vykonávajú prácu čašníkov obvykle muži, pretože zákazníci majú pocit, že dostali lepšiu službu, než ako keby ich obslúžila žena – čašníčka. Luxusné reštaurácie tak parazitujú na spoločensky rozšírenom predsudku, že práca muža je hodnotnejšia než práca žien a premieňajú ju na zisk. Pritom ide o tú istú prácu, no býva hodnotená rôzne podľa pohlavia alebo rodu toho, kto ju momentálne vykonáva.

V tom spočíva aj podstata feminizmu, ktorý sa snaží poukázať aj na skryté príčiny nerovného postavenia žien v spoločnosti, ktoré častokrát nie sú na prvý pohľad zrejmé. Podobne je na tom aj právny feminizmus, ktorý hľadá tieto príčiny v právnom poriadku, prípadne v konaní, myslení a rozhodovaní právnikov či právničiek.

Dominik napísal takmer tridsať vedeckých a odborných článkov. Foto: Archív DŠ

Kde všade sa najčastejšie môže vyskytovať?

Som presvedčený, že feminizmus nemá presne vymedzené hranice, kde by ho bolo vhodné uplatniť a kde už nie. Inými slovami, neexistuje oblasť verejného či súkromného života, kde by rodová rovnosť nemohla alebo nemala byť pravidlom. Feministky druhej vlny propagovali heslo „osobné je politické“, čím zdôrazňovali, že akékoľvek problémy a prekážky žien, ktoré spoločne zažívajú vo svojich životoch, je treba priniesť na svetlo sveta a predkladať ich riešenie. Postupom času sa ukázalo, že rôzne ženy trápia rôzne prejavy znevýhodnenia, ktoré sa týkali súvisiacich aj nesúvisiacich oblastí.

Navyše dovolím si tvrdiť, že súčasný feminizmus nie je len pre ženy. Černošská feministka Bell Hooks veľmi správne povedala, že feminizmus je pre každého. Tým sa rozumejú aj muži. Dokonca najmä tí, ktorí sa identifikujú ako heterosexuáli. Feminizmus pre nich môže byť cestou pre pochopenie seba samého a toho, ako veci v ich živote fungujú. Môže im pomôcť aj celkom pragmaticky, napríklad pochopiť, prečo nerovné ohodnotenie práce žien v podstate ekonomicky poškodzuje celú rodinu. Privedie ich k dileme, či práca a materiálne zabezpečenie rodiny je jediným zmyslom role, ktorú môže muž plniť v rodine. Mnoho mužov chce tráviť čas so svojou rodinou a plnohodnotne sa podieľať na výchove a starostlivosti o deti. Feminizmus otvára aj takéto témy…

Myslíte si, že naozaj ešte stále patrí svet mužom? Dnes sa predsa všade presadzuje emancipácia žien…

Žiaľ, hoci sa rodová rovnosť javí ako triviálna záležitosť, neznamená to, že je možné ju aj jednoducho presadiť. Politický boj žien za zrovnoprávnenie nie je len otázka tohto alebo posledného obdobia. Naopak, jeho aktívna fáza sa tiahne cez tri storočia, vrátane toho súčasného.

Áno, niektoré ženy na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia hovorili o konci feminizmu a príchode éry postfeminizmu. Boli presvedčené, že všetky podstatné práva žien už boli vybojované. No odvtedy feminizmus zažil ďalšie dve vlny feminizmu, ktoré upozornili na ďalšie problémy, najmä tie, ktoré sa týkali žien z vylúčených a marginalizovaných komunít.

No napriek nespochybniteľnému pokroku v dosahovaní rovnoprávnosti žien, ktoré končili zakotvením v medzinárodnej, európskej aj vnútroštátnej právnej úprave, sa stále objavujú tie isté problémy. Stačí spomenúť sklenený strop nad ženami, ktorý im bráni v kariérnom alebo inom postupe, hoci sú častokrát formálne platné rovnaké pravidlá pre mužov a ženy. Problémom je aj tzv. druhá zmena, kedy ženu po ôsmych hodinách práce u zamestnávateľa, čakajú povinnosti v domácnosti a rodine. Čoraz viac sa upozorňuje na problém domáceho násilia a rodovo podmieneného násilia voči ženám. Prieskumy hovoria, že len v krajinách Európskej únie bola každá štvrtá až tretia žena obeťou nejakej formy rodovo podmieneného násilia. Zoberme do úvahy krehkosť reprodukčných práv žien, ktoré bývajú permanentne spochybňované a ohrozované aj na Slovensku. Skrátka, spoločensky rozšírené stereotypy o ženách ako o „starostlivých matkách a manželkách“, „domácich spotrebičoch“, „chodiacich inkubátoroch“, „fackovacom panákovi“, „sexuálnej hračke“ stále zohrávajú svoju rolu a pôsobia na myslenie istej časti členov spoločnosti.

Potom tu máme celkom iný problém, a to nekritické aplikovanie spoločenských a právnych noriem, ktoré boli dlho vytvárané podľa predstáv o mužovi na ženu. Napríklad, dlho bol muž považovaný za prototyp „ideálneho zamestnanca“ – je odstrihnutý od bežných rodinných a domácich povinností, nemôže otehotnieť atď., čím sa chápe ako typ zamestnanca, ktorý sa môže venovať svojej práci naplno bez prekážok. Tým sa zdá byť muž akoby lojálnejším a efektívnejším zamestnancom. Nekritickou aplikáciou tohto štandardu na ženy sa ukázalo, že u vydatých žien s deťmi vzniká problém druhej zmeny, nevydaté, prípadne bezdetné ženy sú postavené pred dilemu, či majú v budúcnosti obetovať rodinný alebo svoj pracovný život.

Ak zohľadníme čas a komplexnosť problémov nerovnosti žien v spoločnosti, potom sa ukazuje, že zmeny musia byť v spoločnosti hlbinné. Nestačí prijať len pár zákonov, ale je treba zmeniť celkový systém spoločnosti. Je takisto potrebné viac v tejto oblasti vzdelávať, aby sa zmenilo nastavenie myslenia jednotlivcov o týchto problémoch.

Čo vlastne znamená slovo feminizmus?

Feminizmus – tak ako každý pojem – môže mať rôzne významy. Rovnako feminizmus môže pre každého predstavovať niečo iné. Vo všeobecnosti však feminizmus používame na označenie hnutia za zrovnoprávnenie žien, ale tiež môže predstavovať filozofický a vedecký smer zisťovania a skúmania príčin nerovnosti žien. Veľmi často ho však laici/laičky používajú na identifikáciu seba samého/samej ako feministu/feministku. V tomto zmysle sa identifikujú pred ostatnými a prejavujú tým svoj svetonázor. Ten je veľmi často spojený kritickým odmietnutím spoločnosti, ktorá pristupuje k ženám ako k občanom druhej kategórie. Z druhého konca zase požadujú vytvorenie rodovo rovnoprávnej spoločnosti.

Pojem „feminizmus“ by som teda charakterizoval ako kritickú a aktívnu pozíciu za účelom vytvárania rodovo rovnoprávnej spoločnosti. Je to snaha ukázať, že rod a pohlavie nie sú tým, od čoho závisia schopnosti jednotlivca alebo jeho talent. Je apelom na vytvorenie spoločnosti, kde muži a ženy budú mať rovnako garantované a zodpovedajúce práva. Zároveň tento pojem poukazuje na pretrvávajúcu hierarchiu medzi pohlaviami spolu so všetkými predsudky o ženách a mužoch.

Dominik patril aj k autorskému kolektívu Encyklopédie českých právnych dejín. Foto: Archív DŠ

Vaša kniha sa dostala aj k prezidentke SR. Dostali ste od nej aj nejakú spätnú väzbu?

Áno, poslať moju knihu prezidentke bol spontánny nápad. Napadlo mi, že ak zastáva úrad prezidenta Slovenskej republiky žena a právnička, ktorá sa navyše vyjadruje podporne k rodovo rovnoprávnej spoločnosti, je vhodné, aby ju mala k dispozícii, resp. aby vedela, že aj v právnej oblasti existujú vedci a vedkyne, ktorí sa týmto problémom zaoberajú.

Plánujete sa do budúcnosti venovať aj ďalším takýto témam?

S právnym feminizmom som určite ešte neskončil. Beriem to ako záväzok. Mojím dlhodobým cieľom je, aby sa táto téma dostala do povedomia študentov a študentiek práva. Aby nemali zo slova feminizmus strach kvôli nevedomosti, ale aby rozumeli tomu, čo pozitívne v oblasti ľudských práv a spravodlivosti predstavuje a môže dosiahnuť. Za tým účelom pripravujem v najbližšom období prednášku, diskusiu a workshop pre študentov Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Cieľom je tak prispieť k výchove novej, dovolím si povedať aj vzdelanejšej, uvedomelejšej a lepšej generácie sudcov, prokurátorov, advokátov, ktorí budú pripravení vo svojej právnej praxi čeliť akýmkoľvek prejavom diskriminácie.

1 364