Väčšina Rusov by bola rada, keby sa už vojna skončila. Ale len za jednej dôležitej podmienky. Čo ešte priniesol týždeň vojny na Ukrajine?

Ak by sa Putin rozhodol ukončiť vojnu na Ukrajine, až 70 percent Rusov je ochotných podporiť ho. Avšak len za podmienky zachovania novodobytých území. Upozorňuje Ukrajinska pravda na výsledky prieskumu nezávislého strediska Levada. Ak by podmienkou mieru bolo vrátenie okupovaných území Ukrajine, ukončenie vojny by podporilo len 34 percent. Ďalej 41 percent opýtaných by nechcelo, aby Rusko začalo „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine a až 55 percent opýtaných Rusov sa vyjadrilo, že by bolo vhodné začať mierové rokovania. Na druhej strane 43 percent Rusov by vojnu aj teraz podporilo a až 38 percent opýtaných sa zasadzuje za ďalšie vojny.

Žoldnierska skupina Vagnerovci má nového šéfa. Stal sa ním 25-ročný Pavel, syn bývalého vodcu a zakladateľa polovojenskej jednotky, Jevgenija Prigožina, ktorý v auguste zahynul na palube svojho lietadla, informuje portál Independent. Pavel Prigožin mal predtým bojovať vo vojne v Sýrii, otec mu po smrti odkázal takmer celý svoj majetok. Od jeho nástupu na čelo jednotky už žoldnierska skupina mala obnoviť nábor. Ako uvádza portál 59.ru, zaradila sa pod ruskú národnú gardu, kam členovia Vagnerovej skupiny prešli po Prigožinovej smrti.

Rusko hľadá všetky možnosti, ako sa pred voľbami vyhnúť mobilizácii obyvateľstva, no zároveň rozšíriť rady vo svojej armáde. A tak náboruje, ako sa dá. Okrem toho, že v okupovaných oblastiach láka na vojenskú službu platom štedrým na miestne pomery, zdá sa, že do armády posiela aj za trest, a to doonca aj ženy. Ako píše portál businessinsider.com, presne také nariadenie dostala matka dvoch detí (13 a 9 rokov), ktorá má narukovať ako vojačka, aby splatila dlh, ktorý jej mal vzniknúť v súvislosti s pôžičkou (800-tisíc rubľov, čo je cca 8 100 eur) na rekonštrukciu bytu. Tú po rozvode s manželom vraj nevedela riadne splácať, tak jej exekútori v sibírskom meste Krasnojarsk nariadili nástup do armády.

Európska únia sa obáva, že maďarský premiér Viktor Orbán poskytuje Moskve citlivé informácie. Obavy v tejto veci malo vyjadriť viacero ministrov zahraničných vecí členských krajín EU, a to kvôli stretnutiu Orbána s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Pekingu, kde boli v kontakte 17. októbra pri príležitosti tretieho medzinárodného fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (OBOR). „Maďarsko sa na budúci rok ujme predsedníctva Rady EÚ a existujú obavy, že môže poskytovať citlivé informácie Únie Moskve. Nemôžeme s tým však takmer nič urobiť,“ uvádza portál Politico vyjadrenie nemenovaného diplomata EÚ.

A. Lukašenko je presvedčený o tom, že Rusko a Ukrajina by mali začať diskusie o ukončení vojny. Podľa bieloruského lídra sa obe krajiny ocitli v patovej situácii. „Problémov je dosť na oboch stranách a celkovo je situácia teraz vážne patová. Nikto nemôže nič urobiť a podstatne posilniť alebo posunúť svoju pozíciu,“ povedal Lukašenko, ktorý je blízkym spojencom ruského prezidenta Putina a dodal: „Musíme si sadnúť k rokovaciemu stolu a dôjsť k dohode.“ Ukrajinský prezident V. Zelenskyj sa vyjadril, že vojnu ukončí naplnenie jeho desaťbodového mierového plánu, ktorý počíta s úplným obnovením ukrajinskej teritoriálnej integrity.

Veterán po návrate z frontu domov k rodine. Zdroj FOTO: dnesnaukrajine.cz

Rusko na Ukrajine použilo svoju obávanú zbraň, termobarické plameňomety TOS-1A Solncepek. Zbraň má na podvozku tanku T-72 namontovaný pancierovaný raketomet pre 24 striel kalibru 220 mm. Tie majú termobarickú hlavicu, ktorá zosilňuje účinok a vytvára stenu ohňa. Celá salva pokryje plochu až 40 000 m2. Dostrel je od 400 do 6000 metrov. Účinky raketometov majú byť druhé najväčšie po jadrovej munícii. Dajú sa však zničiť rovnako ako tanky a pre malý dostrel musia byť umiestnené blízko k nepriateľovi.

1 048