V posledných rokoch zažilo Rusko viacero teroristických útokov. Z posledného viní Ukrajinu, hoci sa k nemu prihlásil Islamský štát

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixababy.com

Napriek tomu, že ruská strana oficiálne potvrdila dolapenie útočníkov z koncertnej sály na predmestí Moskvy a uviedla ich totožnosť, motívy, prostredníkov a krajinu (Turecko), z ktorej do Ruska pricestovali, Rusko už vie, že za tým je Ukrajina. Vedelo to dokonca ešte pred tým, než zatli desiatku podozrivých a získali potvrdenie niektorých z nich o priamej účasti na masakre.

Terajšie útoky v Rusku nie sú bez tradície

Okrem zničujúceho teroristického útoku v divadle Na Dubrovke (2022 – 129 mŕtvych) a na školu v Beslane (2004 – okolo 350 obetí), zažili v Rusku tzv. panelákové útoky v septembri 1999.

Jedna nálož v zaparkovanom aute zdevastovala budovu v Bunjansku v Dagestane, kde boli ubytovaní ruskí pohraničníci aj s rodinami (64 obetí). O týždeň neskôr odpálili budovu v juhovýchodnej Moskve. Budova sa zrútila (100 mŕtvych). Len o niekoľko dní neskôr zničili v obytnom komplexe v južnej Moskve budovy s počtom 124 obetí. A iba o ďalšie tri dni v juhoruskom meste Volgonosk opäť nastal výbuch pred panelákom (19 mŕtvych).

Zneškodnenie ďalších dvoch bômb oznámili tiež ešte v septembri 1999 v Moskve a v Rjazani. V Rjazani hneď na druhý deň po pripravovanom útoku zadržali troch dôvodne podozrivých a ukázalo sa, že ide o troch pracovníkov ruskej spravodajskej služby FSB. Vtedajší riaditeľ FSB sa poponáhľal s tvrdením, že nešlo o skutočnú nálož, ale o atrapu naplnenú cukrom a išlo o „cvičenie“. Policajný pyrotechnik však potvrdil, že to preukázateľne bola pravá výbušnina s citlivou trhavinou RDX (hexogén). S týmto pyrotechnikom vtedy ešte relatívne slobodné ruské médiá (napr. Novaja gazeta) spravili niekoľko rozhovorov, v ktorých rozhodne dokazoval pravosť svojich zistení. 

Ruská justícia vzápätí za spáchanie týchto činov usvedčila a uväznila niekoľko ľudí „kaukazského pôvodu“, ale to už bola Putinova justícia a všetky pokusy o nezávislé vyšetrenie navrhnuté niekoľkými poslancami Štátnej Dumy stroskotali. Poslanec parlamentu Sergej Kovalev dokonca inicioval zriadenie verejnej nezávislej komisie na vyšetrenie bombových útokov, ale ešte než „Kovalevova komisia“ začala fungovať, vláda ju rozpustila. Dvaja kľúčoví členovia tejto komisie boli neskôr nájdení mŕtvi, ďalší dvaja skončili lepšie: odsúdili ich na niekoľko rokov do väzenia.

Bývalý agent FSB Alexander Litvinenko, ktorý poukazoval na autorstvo FSB, bol otrávený v Londýne.

Také sú prinajmenšom fakty bez pokusu predkladať tu nejaké konšpiračné teórie, ktoré väčšina nezávislých znalcov odmieta, pretože chýbajú dôkazy.

Kto boli páchatelia?

Krátko po vražedných útokoch na budovy sa v anonymných telefonátoch objavilo tvrdenie, že sa jednalo o odvetu za bombardovanie dagestanských a čečenských dedín Rusmi. Hoci ani o dagestanskej a čečenskej stope vtedy neexistovali žiadne dôkazy, Rusko na základe týchto informácií začalo ešte v septembri tzv. druhú čečenskú vojnu, vo februári 2000 sa zmocnilo totálne zbombardovaného Grozného a obnovilo tam ruskú suverenitu. Z prezidenta Putina sa stal v očiach mnohých Rusov hrdina a obranca pred terorizmom. Posilnil si pozíciu a potvrdil potrebu mnohých Rusov vidieť na čele štátu „silného muža“.

Rusi a Ukrajinci sa dnes obviňujú navzájom

Dnes sa situácia opakuje. Ukrajinská strana zdôraznila, že Ukrajina nemá s útokom v koncertnej hale nič spoločné. Podobne svoju účasť poprela z Rusov zložená légia Sloboda Ruska, ktorá operuje v pohraničnom území Ruskej federácie. Zjavne psychicky narušený bývalý ruský premiér a prezident a dnes miestopredseda Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev, ktorý sa svetu vyhráža treťou svetovou vojnou a atómovými zbraňami, požaduje pre páchateľov trest smrti (Rusko už nie je členom Rady Európy, z ktorej ho v r. 2022 vylúčili) a represálie proti ich rodinným príslušníkom, pretože čin „môžu mať na svedomí teroristi kyjevského režimu“ a ten musí byť „nemilosrdne zničený“.

Prvý zástupca Rady federácie pre obranu a bezpečnosť Viktor Bondarev za útočníka označil Kyjev už priamo: „Ide o útok a sabotáž zo strany Ukrajiny“. Dokonca aj po zadržaní útočníkov, z ktorých niektorí údajne pochádzajú z Tadžikistanu, Rusko tvrdí, že páchatelia mali prinajmenšom podporu Ukrajiny a chceli sa na jej územie po úteku uchýliť.

A naopak, Ukrajina nazvala útok provokáciou zo strany ruských tajných služieb v réžii ruského prezidenta: „Kremeľský tyran tým začínal svoju kariéru a rovnakými zločinmi proti vlastným občanom ju chce ukončiť“, uviedol hovorca ukrajinskej rozviedky Andrij Jusov.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik