Nikita Slovák: Žijeme postfaktuálnu dobu. Na pravdivosti informácií vôbec nezáleží, iba na ich podaní

Mám pocit, akoby sa sama súčasnosť vzpierala každej kategorizácii, udalosti sa rútia prirýchlym tempom a rovnako rýchlo sa na ne zabúda. Žijeme postfaktuálnu dobu, nezáleží už vôbec na pravdivosti informácií, ale iba na ich podaní. Preto sa pokúsim komentovať len tie udalosti, ktoré na nás útočili zo všetkých médií.

Minulý týždeň na naše city (a poniektorým na bránice) najviac útočil spor Borisa Kollára s jednou z matiek jeho detí o to, či dieťa letelo, alebo bolo rázne vtisnuté do rúk a, samozrejme, aj o tom, či je potrebné zachraňovať ho pred matkou drakonickým zbitím. S dodatkom, že sa to bude kedykoľvek opakovať, ak teda bude nejaké dieťa popredného konzervatívneho politika ohrozené. Navzdory niekoľkým verziám hlavného aktéra udalosti a hereckého výkonu, ktorý by obstál na doskách ktoréhokoľvek ochotníckeho divadla, to zrejme v štáte, ktorý neprijal istanbulský dohovor o násilí páchanom voči ženám, jeho preferenciám neuškodí.

Slovenskí politici sa dúfam neurazia, ale ďaleko dôležitejšou udalosťou bola jednodenná vzbura Jevgenija Prigožina voči ministrovi obrany S. Šojguovi a šéfovi armádneho štábu V. Gerasimovovi. Za obeť jej padlo niekoľko lietadiel, vrtuľník a pár kilometrov zničenej cesty do Moskvy. A ozaj, aj nejakí mŕtvi, asi trinásť, ale to sa v Rusku neberie tak tragicky. Po smrti môže byť len lepšie. Prigožinovi by som už nikdy neodporúčal piť Putinov čaj, ani pohybovať sa v miestnostiach s oknami.

Na sociálnych médiách sa u nás objavila stránka potratari.sk, ktorá dehonestuje lekárov, zväčša známych profesionálov, ktorí vykonávajú abortus. Pôvod stránky siaha až niekde k najtvrdším cirkevným sektám a organizáciám, ktorých najväčšou a najkrajšou úlohou je, aby čo najviac obmedzila reprodukčné práva žien, práva sexuálnych menšín a vniesť o trošku temna viac do tejto zlej doby. Nie sme ďaleko od čias, kedy slovo „katoliban“ už nebude nadávka, ale obyčajné konštatovanie. Preto sa vo voľbách veľkým oblúkom vyhnem všetkým stranám, ktoré sa hrdia prívlastkom kresťanské, všetkým nacistickým a zlodejským stranám, ale aj tým, ktoré roky preferujú všetko zadubené a spiatočnícke.

Inak, chcem upozorniť všetkých voličov a politikov s výpadkami pamäti, že na Slovensku ešte v jeho krátkej histórii nevládla liberálna strana, a teda náckovia, boľševici a horliví evanjelizátori plačú na nesprávnom hrobe.

A predposledná správa sa týka bronzového súsošia ľudom nazvaného „tri údenáče“, kde sa na jednom podstavci stretli solúnski bratia so Svätoplukom, ktorý ich uväznil a vyhnal. V čase, kedy ozajstní umelci ledva prežívajú, je toto dielko aktuálne. Keď si ešte uvedomíme, že vierozvestci priniesli vieru, ktorá tu v tom čase už dávno bola, a písmo, ktoré sa (chvalabohu) nikdy nepoužívalo, pochopíme v plnej hĺbke, čo to znamená byť zbytočný ako Ľuboš Blaha.

A aby som nezabudol, Ukrajinci dobyli naspäť viac ako 130 kilometrov svojej okupovanej vlasti. Slava Ukraini!

Autor komentára: Nikita Slovák, režisér

980