Dnes má meniny: Jela
Gulagom síce odzvonilo, ale v Rusku sa začínajú ozývať hlasy proti vojne čoraz častejšie. Kto by nepoznal Allu Borisovnu? Zatiaľ, pred posledným rozvodom, posledným menom Pugačova? Ako takú ju poznáme. Negramotní Slovania ju neprechyľujú. Je to Alla Borisovna Pugačovová. Niečo ako majsterka ruského popu, sympatická blondínka a napriek tomu nie úplne hlúpa, trochu jej to aj myslí. Aspoň politicky.
Táto dáma pred tromi rokmi oslávila sedemdesiatku, ale legendou sa stala v rokoch, keď bola o trošku mladšia. Jej pesničky pozná každý Rus aj „Novorus“ (teda Ukrajinec). Ruskú mocenskú elitu však pred pár dňami poriadne vytočila. Moskovská rodáčka bola s Kremľom dosť na nože už od roku 2014, teda od bratskej pomoci Ruska Krymu. Ako jedna z prvých (kam sa hrabú všetci tí Okudžavovia a Vysockí) zdvihla svoj prenikavý hlások, postavila sa za svojho manžela (štvrtého alebo piateho v poradí) a odsúdila anexiu tohto polostrova.
V Rusku ešte nie je totalita
Nie, v Rusku nie je totalita, verejná a štátna správa produkuje dojem, že veci sú akoby v poriadku. Majú tam autoritársky a nie totalitný režim. Podzemná dráha – metro – “koľcó” v Moskve chodí, ľudia (v Moskve) nemrznú, Petrohrad nebombardujú Nemci, Alla spieva a ide jej to. Už sama skutočnosť, že Pugačovová sa verejne, bez bázne a hany postavila proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine, pričom sa nebojí nazývať veci pravým menom, tejto žene slúži ku cti. Kedysi stačilo vyjsť na Červené námestie, zaspievať Marseiellaisu a už vás mali, s manželom, ale aj bez neho. Že ste nevedeli po francúzsky ani ceknúť? Ale koho to zaujímalo! Áno, to ešte fungovali sibírske lágre a gulagy sa hemžili básnikmi a inžiniermi. Dnes to je stále o niečo lepšie a verte, ľudkovia, dobré to tam nebolo nikdy. Zalistujte si v klasickej ruskej literatúre.
Pugačovová spieva a voľby komunálne či prezidentské sa nekončia v nádejných percentuálnych číslach 99, 99. To znamená, že v krajoch na západ od Uralu to nemôže byť až také zlé. Alebo?
Alla Borisovna si zaslúži náš obdiv a nepatrí tam žiadna odporovacia spojka “ale”. Tá dáma riskuje, tá pani sa nedala kúpiť, tá žena išla s kožou na trh. “Kalap” dolu.
A na záver si neodpustím jeden z mojich obľúbených vtipov. To do regionálnej knižnice stále chodí nenápadný bradatý Rus a vždy si vypožičia učebnicu modernej hebrejčiny. Pozornosti všímavej knihovníčky neunikne, pani má dobré kontakty. Raz si k nemu prisadne, akoby náhodou, muž v montérkach a spustí:
“Vladimír Vladimírovič, a čo vy tu tak stále študujete?“
“Irackú arabčinu,” odpovie opýtaný.
“A prečo?“
„Budem sa sťahovať na Čukotku.”
“Ale tam je predsa peklo, čo ste sa zbláznili?”
“Pekla som si tu užil až-až, je tu horúco,” odpovie bradáč.
Auto komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik