Prečo sa hospodársky úspešnejší susedia Slovenska neponáhľajú za vytúženým eurom? Bulhari ho už majú, Rumuni sú v poradovníku

Spoločná európska mena sa stala jedným zo symbolov zjednotenej Európy. Procedúry na jej zavedenie nie sú veľmi komplikované, aj keď finanční experti budú namietať, že splniť podmienky až také jednoduché nie je.

Niektoré členské krajiny si vyhradili výnimku (Dánsko, Švédsko a exčlen EÚ – Británia), iní so zavedením tejto meny v budúcnosti rátajú, ale nechce sa im do toho.

Česko a Poľsko by to zvládli „ľavou zadnou“, ale finále odďalujú

Prijatie spoločnej európskej meny nie je športové podujatie a členské štáty by ju mali skôr či neskôr prijať, aj tie s výnimkami (Spojené kráľovstvo už ani výnimku nepotrebuje, svoju kráľovnú si z bankoviek nikdy nedalo vziať). Slovenská republika do eurozóny vstúpila a je to dobre, nič lepšie nemohla urobiť, ak tvrdí, že je pevnou súčasťou EÚ. Bola to kedysi veľká sláva, Slovensko má euro, Česi, Poliaci a Maďari nie! Obec občanov SR si na euro napodiv rýchlo zvykla, tak ako susední Rakúšania, do slovenčiny okamžite prenikli aj zdrobneniny ako „euríčko“ a „centík“. Slovensko pritom podobne ako Bulharsko alebo Rumunsko patrí skôr k chudobincom Európskej únie, čo sa o poľskej alebo českej ekonomike nedá povedať. Ale práve tieto dve krajiny prijatie eura brzdia, hoci by ich ako členov eurozóny asi v Bruseli prijali veľmi radi. „Zloty je zloty“ a „koruna česká“ je koruna česká. Pracuje tu aj zdravé konzervatívne myslenie, ak si slovo „konzervatívny“ preložíme z angličtiny ako „prezieravý“ či „opatrný“. O forinte sa netreba zmieňovať, ten ide ruku v ruke s nie veľmi kvitnúcim maďarským hospodárstvom. Ale to hovorím ako laik a ekonomický analfabet.

Pozrime sa na severného suseda Slovenska a máme po optimizme

Podľa posledných výskumov verejnej mienky (z otvorených zdrojov, menovite Wirtualna Polska) zhruba 70 % Poliakov si vstup do eurozóny neželá. Pravda, pod týmto číslom sa podpisujú najmä voliči PiS (Právo a spravodlivosť), národno-konzervatívnej strany, pri ktorých je skepsa voči euru najsilnejšia. Je to vlastne smutná bilancia. Po dvadsiatich rokoch členstva tejto krajiny v EÚ sa Poliaci obávajú machinácií finančných podvodníkov, vzostupu cien a rastúcej závislosti poľskej finančnej politiky od bruselského centra. Podľa toho istého zdroja si pripojenie k eurozóne praje iba asi štvrtina Poliakov. Ale aby sme všetko nehádzali na PiS a konzervatívcov vôbec, aj voliči momentálne vládnucej koalície pod vedením Donalda Tuska by zo zavedenia eura neboli nadšení. A to napriek tomu, že množstvo významných a nezávislých odborníkov zastáva názor, že vstup do eurozóny prinesie dlhodobo Poľsku ekonomické a politické výhody. Môžem ako príklad uviesť ekonómku Agnieszku Smoleńsku z Poľskej akadémie vied.

Ani Česi sa neponáhľajú

Formálne zavedenie eura (a tým pádom zrušenia českej koruny) nie je ani v programe vlády západných susedov Slovenska. Súčasť najnovšej koalície – „okamuristi“– je dokonca výslovne protieurópska a razí heslo „proti všetkým“, hlavne proti Ukrajine. Úradujúci prezident Petr Pavel sa v otázke spoločnej európskej meny vyjadruje „vojensky“ skúpo: „Zavedenie spoločnej európskej meny by bolo logické.“ Ale vojak je vojak. Viac toho z jeho úst veľmi nepadlo. Treba tu uviesť, že k zavedeniu spoločnej európskej meny sa Česko, podobne ako Poľsko, zaviazalo pri svojom vstupe do EÚ v roku 2004 a nežiadalo o výnimku.

Autor je bezpečnostný analytik.

274