Prípad Grónsko. Vyučil vari Kremeľ Donalda Trumpa svojmu remeslu? Expanduj, lebo máš po chlebe!

Ruské dejiny sú syndrómom nekonečného rozširovania svojho územia povestné. Malo sa za to, že Amerika (USA) to už má za sebou, ale hľa! Nový prezident najzápadnejšej západnej mocnosti sa akoby na niekoho začínal podobať.

Nie je ten niekto náhodou nejaký ruský cár, generalissimus Stalin, alebo súčasný prezident utrápenej Ruskej federácie? Ale zdanie klame. Pohnútky pre Trumpov územný expanzionizmus nevyzerajú na potrebu zachrániť štát, ale na geostrategickú prevenciu.

Prípad Grónsko je pokus na neurčito

Ruská vojenská intervencia na Ukrajine definitívne rozmetala hranice po skončení druhej svetovej a nepochybne presvedčila mnohých, že nič statické v medzinárodnej politike nikdy neexistovalo. Nový americký prezident ale viac či menej určito vyjadril záujem o pripojenie Grónska k USA. A to ešte okrem Kanady, Pásma Gazy a znovuobnovenou zvrchovanosťou nad Panamským prieplavom. Prípad Grónska Európanov vydesilo už preto, že Trump nevylúčil jeho pripojenie „vojenskou silou“.

V čom je vlastne pre USA Grónsko zaujímavé? Je to iba kus obrovského ľadovca, ktorý geograficky nepatrí k Európe, ale k severoamerickému kontinentu. Najväčší ostrov na svete, ibaže cca 80 % územia je pokryté ľadom a neobývateľné. Rozloha je obrovská, vyše dva milióny kilometrov štvorcových (porovnajte Slovensko so skromnými 49 tisíckami). Obyvateľstvo sa čo do počtu (56 000) môže možno plus-mínus porovnávať so slovenským krajským mestom Trenčín. Grónsko ako autonómna jednotka Dánskeho kráľovstva je povestné neduhmi ako alkoholizmus, domáce násilie, sexuálne zneužívanie pubertálnych dievčat a je na prvom mieste na svete v percente samovrážd. Takmer všetci Grónčania hovoria po dánsky, ale tomuto kráľovstvu pripadá iba úloha obrany ostrova, lenže o tú sa podľa zmluvy delí s USA a Američania tam udržiavajú aj leteckú základňu.

Stojí Grónsko Amerike za hriech?

Vulgárny marxisticko-leninský pohľad na vec je jednoznačný. Ide o hmotu, materiál, zdroje! Iste Grónsko disponuje vzácnymi surovinami, také lítium je iba jednou z nich, hovoria surovinoví experti. A keďže sa ostrov má podľa predpovedí postupne roztápať, ťažba bez hrubej vrstvy ľadu bude lacnejšia…

Lenže ono je to asi trochu inak. Spojené štáty sú už teraz usadené na leteckej (vesmírnej) základni v Grónsku (Pituffik), a to, samozrejme, so súhlasom Dánska. Ide o systém včasného varovania pred balistickými strelami, pretože cez Grónsko prechádza najkratší vzdušný úsek medzi Európou a Amerikou. Tí, ktorí si občas urobia výlet do Severnej Ameriky, mi potvrdia, že nad signalizovaným Grónskom si už konečne trochu vydýchli. Už sú takmer „doma“.

A máme tu aj nového superveľmocenského konkurenta USA. Čínu. Rusko už v Arktíde nie je pre USA hrozbou, zatiaľ už tretí rok nedokáže dobyť Ukrajinu. Čína sa však o arktické oblasti nezvyčajne živo zaujíma a to je varovný signál.

Referendum Grónčanov

Ale je tu akési zadrhnutie a volá sa „ľud“. Grónsko má ako autonómna entita právo odtrhnúť sa od Dánska a o jeho (grónskej) príslušnosti má rozhodnúť referendum po parlamentných voľbách v marci 2025. Potom bude niekoľko desiatok tisíc „Eskimákov“ (Inuitov) rozhodovať o tom, či ostrov patrí k Európe, alebo k Severnej Amerike a ako sa zmení globálna geostratégia. Predreferendové prognózy zatiaľ ukazujú na výsledok smerom k Európe. Ale sú to výskumy v réžii Dánov. A keďže „nevyspytateľný“ Trump nevylúčil vojenské riešenie, je veľkou záhadou, ako sa budú správať európski spojenci v rámci NATO. Uplatnia článok č. 5 proti svojmu hlavnému sponzorovi a ochrancovi?

Autor je bezpečnostný analytik.

800