Prečo tí, ktorí nepochodujú s Moskvou, boli vždy agentmi Západu. Pesnička veľmi obohraná, ale niet nad starý hit

Tak sa nám v Poprade premiér SR aj na druhý pokus dostal verejne do trapasu. Obyčajní stredoškolskí študenti ho ponížili, a to v oblasti, v ktorej sa medzi neodborníkmi cítil tak sebavedomý. V zahraničnej politike.

Premiér z tejto galiby nenašiel iné východisko, ako obviniť opozíciu, ktorej sa, pravda, jeho otvorená podpora vraždiaceho agresora tiež nepozdáva. Študenti predsa nemôžu mať vlastný názor na zahraničnú politiku, sú predsa blbí!

Politický protestantizmus študentom pristane

Mnohí príslušníci mladej generácie smerom k vyššiemu veku svoje názory menia, ale k mladému veku akýsi radikalizmus a vzdor proti establišmentu patrí. Ibaže vo východnom bloku si režimy tradične nepriznávali, že by nemuseli mať pravdu. Aktéri protirežimného myslenia boli vždy infikovaní západnými vplyvmi, ak nie priamo cudzími spravodajskými službami. Inak by sa proti múdrej straníckej línii predsa nemohli postaviť.

Študentské revolty počas bývalého režimu

Február 1948

Po ovládnutí Československa komunistami vo februári 1948 sa najmä vysokoškolskí študenti v Prahe vydali na masový pochod hore na hrad, aby vyjadrili nesúhlas s novými poriadkami. Rozohnali ich príslušníci „ozbrojenej päste strany – ľudových milícií. Študenti boli jedinou kompaktnou spoločenskou skupinou, ktorá vyhlásila nesúhlas s novou mocenskou garnitúrou. Keďže však pracujúci ľud predsa politický prechod krajiny k Moskve nadšene podporoval, bolo potrebné ich nezodpovedné správanie vysvetliť. A bolo to jasné: študenti sú výnimkou, pretože ide o synkov a dcérky z buržoáznych rodín, ktorých podporovali zvyšné prozápadné sily.

Iste, väčšinovú podporu komunisti nemali ani v radoch robotníkov, úradníkov a už vôbec nie intelektuálov, ale tí mlčali. Vysokoškolských študentov za ich názory potrestali buď okamžite, alebo krátko potom. Ešte do konca roku 1948 vyšiel príslušný zákon, po ktorom sa spustila lavína vyhadzovov z vysokých škôl. Ako archivár brnianskej Techniky (VUT) som roky vystavoval potvrdenia o štúdiu pre tých, ktorí o jeho dĺžke nemali doklad, boli špeciálnou komisiou vylúčení a ich kariéry zničené.

Jar 1968

Tento rok zažil nielen známu revoltu študentov v Poľsku. V Československu bola ich aktívna účasť na dianí samozrejmá a samozrejmým sa stala aj pomsta režimu po začiatku normalizácie. Opäť vylučovanie zo škôl za neprimeranú politickú aktivitu. Pridali sa na stranu kontrarevolúcie, ktorá mala odtrhnúť Československo od Moskvy. A prečo sa tak správali? Už to predsa neboli synkovia a dcérky z buržoáznych rodín, ale študenti, ktorých vyberali podľa prísneho životopisného kľúča, kde bol dôležitým faktorom pôvod, stranícka príslušnosť rodičov a ich politická bezúhonnosť. Ale aj tu sa našlo vysvetlenie: v dôsledku západnej propagandy a vnútorných nepriateľov boli študenti, podobne ako časť obyvateľstva „pomýlení“!

Ako špeciálna smutná kapitola do tohto obdobia (v januári 1969, už v podmienkach okupácie) zapadá aj tzv. „palachiáda“, ako režim neskôr posmešne označoval upálenie sa Jána Palacha, ktorý sa týmto činom usiloval vyburcovať verejnosť, aby nekapitulovala. Kto to spôsobil? No predsa západné rozviedky a vnútorní nepriatelia. Povestný komunistický „západobijec“ a vysoký funkcionár Vilém Nový dokonca obvinil niekoľko známych osobností (spisovateľ Vladimír Škutina, šachista Luděk Pachman a legendárny Emil Zátopek), že Palacha k činu osobne nahovárali.

November 1989

Deň 17. november, dnes na Slovensku už iba štátny sviatok druhej kategórie, rozpútal v bývalej ČSSR desať dní trvajúci boj o moc a na jeho konci KSČ kapitulovala. Sovietski vojaci rozmiestnení v Československu nedostali rozkaz k zásahu, sám Sovietsky zväz sa začal rozpadať a KSČ sa bála bez súhlasu Gorbačova nasadiť svoju „ozbrojenú päsť“. Aj tak nemala bez Sovietov šancu. A prečo to vlastne boli študenti, ktorí začali v celej krajine protestovať? Neviete? Ale je to také jednoduché: zneužili ich, pomýlili ich, boli pod vplyvom štvavých západných vysielačiek. A to čase, keď už predtým komunizmu v Poľsku a Maďarsku zvonili umieráčik a padol Berlínsky múr. Veľmi smelé tvrdenie.

Poprad a ďalšie, november 2025

Debakel slovenského premiéra v stredoškolskom prostredí je zrejmý. Je to ako rozprávka z Andersena, keď dieťa vykríkne, že kráľ je nahý. Označiť stredoškolských študentov za „agentov Washingtonu“ tak ako bývalú prezidentku, by bolo už veľmi hlúpe, ale zvyk je železná košeľa: študentov zneužili vnútorní prozápadní nepriatelia.

Autor je bezpečnostný analytik.

601