Matematická cesta k bohatstvu: Chcete sa stať milionárom ľahko a rýchlo? Požiadajte o občianstvo v tomto štáte!

Varšava. Zdroj FOTO: Pixabay.com

Slovenský severný sused sa už dobre päť rokov pripravuje na veľký ziskový krok. Chystá sa predložiť svojmu nemeckému susedovi – Spolkovej republike – účet za utrpenie a škody, ktoré Poľsko utrpelo po invázii Wehrmachtu v roku 1939. Je trochu zarážajúce, že Poľsko s požiadavkami na reparácie prichádza takmer 80 rokov po vojne a dych berie aj suma, s ktorou v týchto dňoch vyrukoval predseda vládnej národno-konzervatívnej strany PIS (Právo a spravodlivosť) Jaroslaw Kaczynski.

Koľko pýtajú Poliaci?

Poľská vláda požaduje od Berlína 1, 3 bilióna eur! Len pre poriadok, v európskom počítaní znamená jeden bilión eur milión miliónov eur. V USA to majú inak, tam nazývajú miliardu dolárov biliónom dolárov a „náš“ bilión je u nich triliónom.

Dobre, v Druhej svetovej vojne prišlo o život 6 miliónov občanov Poľska, lenže 3 milióny z toho boli Židia. Jaroslaw Kaczynski neprezradil, či polovičku požadovanej sumy chce odovzdať izraelskému štátu, alebo ich poskytne na charitu v záplavami postihnutom Pakistane…

Aby situácia nebola jednoduchá, proti žiadosti Varšavy sa jednoznačne postavil napr. Donald Tusk, bývalý predseda Európskej rady a dnes hlava poľskej opozície. Mimochodom, gdaňský rodák Tusk pochádza z rodiny, ktorá vojnu prežila, ale nacisti ju perzekvovali – ako takmer každého Poliaka. Jeho starý otec napr. strávil vyše dva roky v nacistickom koncentráku.

S jedlom rastie chuť

Kaczynski si s výškou astronomickej sumy, ktorú má Nemecko Poľsku uhradiť, veľmi hlavu neláme. „Nemecká ekonomika to hravo zvládne,“ je počuť z Varšavy. Tu treba pripomenúť, že Nemecko, teda to západné, ktoré na seba (na rozdiel od toho východného) vzalo zodpovednosť za zločiny Tretej ríše, poľským obetiam po vojne vyplácalo (a ak obete žijú, Nemecko dodnes vypláca) individuálne nemalé odškodné.

Poľsko sa po Druhej svetovej vojne menilo málo, zlom nastal po roku 1990. Kto si ho pamätá ešte zo 70. alebo 80. rokov, vybaví si deravé cesty a chodníky. V mäsiarstvach to jediné, čo ešte ostalo visieť, boli štangle salámy pochybnej kvality. Aj tak sa pred týmito „krámami“ tvorili dlhé rady. Poľsko veľmi poškodil vstupe do EÚ, ktorým sa narušil nemenný systém bohorovného lacného zdravotníctva, pretože sa zvrátil trend pomalého, ale istého znižovania veku dožitia. Poliaci dnes žijú dlhšie, lenže výdavky štátu na najrôznejšími diagnózami prenasledovanú geriatriu sú v priemere asi desaťkrát vyššie ako na mladšieho zdravého človeka. Ako vidieť, kapitalizmus škodí pokroku!

Za socializmu výdavky na zdravotníctvo boli minimálne. Kto bol vážne chorý a nepatril k vyvoleným, štát ho nechal zomrieť, keďže na drahé lieky zo západných krajín sa nedostávalo peňazí. Tým viac ich ostalo na vojenské výdavky pre Varšavskú zmluvu. Pred lekárňami „šory“ preto neboli, aspirín sa dal zohnať aj bez úplatkov.

Ak by ste pri návšteve Varšavy alebo Wroclavi pred tridsiatimi rokmi zavreli oči a otvorili ich dnes, tieto mestá by ste ťažko poznali, takže ich radšej neotvárajte. Týka sa to, okrem iného, aj verejnej hygieny. Tatam je zbavovanie sa obsahu mechúra na zadných dvorcoch alebo pri kríkoch v centre Krakova. Dostanete v lepšom prípade pokutu za znečisťovanie verejného priestranstva a pošlú vás na toaletu za rohom.

Napriek tomu požadujú poľskí vládni politici od Nemecka kolosálnu sumu peňazí, ktorú majú tí, ktorí sa narodili až po vojne, zaplatiť tým, ktorí vojnu nikdy nezažili.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik