Zoficiálniť podnikanie na Slovensku chce poriadne “gule”, vraví Dominika, ktorá svoj biznis postavila na farebných koláčikoch

Makrónky z Dominikinej cukrárskej dielne. Zdroj FOTO: FB Domčine laskonky

Sympatická Dominika Onofrejová pracovala v korporáte. Istý čas študovala v Taliansku a túžila sa stať novinárkou, no na poslednú chvíľu sa rozhodla pre ekonómiu a manažment. To ešte netušila, že jej veľká záľuba, ktorej sa venovala cez víkendy, sa stane nielen zamestnaním, ale aj splnením snom. Jej cukrárske umenie, ktoré ponúka pod značkou Domčine laskonky, sa stalo inšpiráciou pre mnohé začínajúce cukrárky.

Názov vášho webu je Domčine laskonky. Prečo práve laskonky?

Môj známy, ktorý je presne ten ročník našich rodičov, pamätajúc tieto tradičné staré, dobré koláčiky, sa mi vždy smial, že makrónky, to je teraz taký trend, ale v skutočnosti sú to len také farebné laskonky. V podstate to nemá ďaleko od pravdy, zloženie je totožné – bielky, orechy, cukor, prirodzene bez lepku, zlepené náplňou, akurát tie naše slovenské sú vo väčšine prípadov plnené náplňami na báze čokolády, teda ganážami a nie maslovým krémom, ako je to u laskoniek.

Makrónky sú výzvou pre mnohé cukrárky. Práve malé farebné koláčiky odštartovali Dominikine podnikanie. Foto: IG domcine_laskonky

Hovorí sa, že aj majster tesár sa utne. Stalo sa aj vám, že sa sa niektorý dezert nedaril?

Samozrejme, a presne tak som sa dostala k makrónkam. My sme doma vždy vypekali, mama, babky, ja asi od dvanástich. Keď som sa zamestnala, pečenie bolo mojou psychohygienou a následné pochvaly od kolegov, keď som koláčiky nosila do práce, boli tým chýbajúcim kúskom v takom mojom budovaní sebavedomia. Makrónky vtedy okolo roku 2015 na mňa vyskakovali odvšadiaľ, bol to veľký trend a všade ste videli len – ako na ne, na najťažší dezert, prečo sa nedaria, najčastejšie chyby pri pečení makróniek, atď. Presne toto ma motivovalo pokoriť ich, preto som si prečítala kvantum takýchto článkov o tom, ako a prečo sa nedaria. Až následne som sa pustila do ich pečenia. Trvalo zhruba štyri mesiace, keďže v tej dobe som bola zamestnaná a piekla som len cez víkendy, kým som „vychytala“ všetky nedokonalosti tak, že som bola spokojná ako s vizuálom, tak aj so štruktúrou a chuťou. No a za tú dobu sa mi úplne dostali pod kožu. 

Dominika Onofrejová má rada výzvy. Jednou takou bola i torta v toskánskom štýle, ktorá vážila 20 kíl a zdobila sa priamo na mieste. Foto: IG domcine_laskonky

Všimla som si, že na blogu zverejňujete recepty koláčov, ktoré ponúkate v e-shope. Je to nezvyčajné, nebojíte sa, že vám ukradnú know-how?

Jedna vec je zverejniť recept a druhá vec je podľa neho piecť, lebo ako sa hovorí – keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Baby, ktoré pečú podľa mojich receptov, nemajú nutne totožné suroviny ako ja, vo väčšine prípadov teda určite, keďže nakupujem väčšinou vo veľkom od rôznych dodávateľov. Takisto, ak sa už bavíme o konkurencii, každý si ten svoj recept nastaví podľa seba – podľa svojich chuťových preferencií, ale aj podľa toho, ako chce koláčik naceniť. Ja som v tomto trošku inak nastavená, lebo často vymyslím koláčik, vyšperkujem ho, vyladím, nafotím, dám do ponuky, ale až následne robím cenotvorbu. A tam veru občas potom zaplačem (smiech). Ale práve to, že používam kvalitné suroviny a nerobím v tom kompromisy je dôvod, prečo sa ľudia ku nám vracajú. Naučili sme ich na kvalitu a na to, že sa za ňu platí.

Koláčiky, ktoré lahodia nielen chuťovým pohárikom, ale aj oku. Foto: IG domcine_laskonky

Kde beriete inšpiráciu na nové druhy zákuskov?

Snažím sa úplne odfiltrovať od slovenského trhu, pretože chcem ponúkať niečo, čo tu nie je, niečo nové, alebo vylepšovať tie staré dobré koláčiky ako napr. vyššie spomínané laskonky svojimi vlastnými receptami. Človek, ktorý sa chce vo svojom obore posúvať, musí sledovať trh. Ja sledujem svetové cukrárky. Tieto trendy sa snažím priniesť našim slovenským zákazníkom. Minimalizmus severoeurópskych cukrárok, farebnosť austrálskych a amerických cukrárok, či precíznosť ruských cukrárok. To ma fascinuje – kam sa až dá posúvať cukrárske umenie.

Spomínate si na moment, kedy ste sa rozhodli, že už pečenie nebude len vaším koníčkom, ale začnete podnikať?

Bolo to presne pri tých makrónkach – keď ste ich niekedy skúšali piecť, určite poznáte ten pocit, keď sedíte pred rúrou a napäto čakáte či vyrastú, či spadnú, aké budú, či sa vydaria. To je niečo, čo vás dostane a vy neviete odolať tomu zopakovať si ten pocit znovu a znovu. No a potom spätná väzba od zákazníka. To, že ste súčasťou oslavy, svadby, promočného obeda, narodenín niekoho úplne cudzieho a po oslave vám príde email, kde vás vychváli do neba… Myslím si, že každá cukrárka pri tomto rastie a presne pre tento skvelý pocit ide ďalej, aj keď už nevládze.

Torty zdobí ovocím a živými kvetmi. Foto: IG domcine_laskonky

Čo bolo v začiatkoch podnikania najnáročnejšie?

Najťažšie je vždy začať. Jasné, dá sa piecť v kuchyni a predávať svoje výrobky kolegom, známym donekonečna, keď máte na to chrbtovú kosť. Ale zoficiálniť svoje podnikanie, a najmä na Slovensku, tak to chce gule, pevné nervy. Dlho som sa odhodlávala, lebo mám za sebou ekonomickú školu a presne som vedela, čo všetko za tým je. Možno je niekedy lepšie nevedieť čo vás čaká, aby vás to neodradilo. Ale keď už začnete, musíte mať víziu. Ja som vizionár, môj muž sa na mne pravidelne smeje, vizionár s nulovou použiteľnosťou v praktickom živote. No ale aj takých berie autobus, ako sa hovorí. Aj takí musíme byť. Zasnení, ktorí veria, že posunú svoju prácu a ideálne aj trend na novú úroveň. Bez toho by to nešlo. Aj ja som sa často hnevala, keď som natrafila na tzv. “kopírky”, ktoré sledujú tých, čo udávajú trend a potom všetko skopírujú do posledného lístka či maliny. Ale dnes som rada. To, že ľuďom na sociálnych sieťach ukazujem sem-tam aj mojich dodávateľov a kvalitu surovín, z ktorých pečiem, to v konečnom dôsledku zdvihne kvalitu koláčikov na celom Slovensku.

Jeden príklad za všetky – veľa vecí je v tejto republike skostnatených. Na hotelových školách a na kurzoch pre cukrárky sa učia veci, ktoré už dnes nie sú “in”, boli dávno nahradené ľahšími, stráviteľnejšími surovinami. Ale skriptá nepustia. V jednej krásnej prešovskej kaviarni za mnou prišiel mladý muž, ktorý mi povedal, že ma pozná –  že sa o mne učili v škole. Chodí na hotelovú akadémiu a pedagogička si zakúpila môj makrónkový kurz, ktorý študentom pustila na hodine nad rámec toho, čo sa učia. Nie je to skvelé, že sa takto posúvame? Po maličkých krôčikoch, ale ide to. 

Dominika zanechala prácu v korporáte, venuje sa svojej záľube – pečeniu vynikajúcich koláčikov. Zdroj FOTO: IG domcine_laskonky

Máte naozaj krásny web. So svojimi zákazníkmi komunikujete cez sociálne siete. Na Instagrame máte širokú základňu fanúšikov. Myslíte si, že marketing je aj vo vašej oblasti dôležitý?

Ďakujem. Ako bývalá “ajťáčka” si na webe a e-shope, ich dizajne, ale najmä funkčnosti veľmi zakladám. Venujem im neskutočne veľa času a aj financií. Ja som zákazník, ktorý keď si chce niečo kúpiť, vyberie si užívateľsky atraktívnejšiu webstránku pre svoj nákup, a to aj v prípade, že cena za produkt je mierne vyššia. Verím tomu, že moja a ďalšie generácie sú nastavené takto – chceme si uľahčiť život po každej stránke, chceme rýchlo a bez komplikácií vybaviť. Musíte vedieť, kto je váš zákazník a poznať jeho správanie sa na trhu. Marketing je obrovská súčasť dnešného podnikania, veľakrát až príliš – aby sa nestalo, že podnik má skvelý marketing, ale v skutočnosti ste sklamaní z reality. Na toto musíte dbať tiež, jedna vec je venovať veľa času sociálnym sieťam, druhá vec je nezabúdať, čo je predmetom vášho podnikania a gro času venovať zachovaniu kvality svojich produktov a služieb.

Slovo influencer v poslednej dobe dostalo trochu výsmešný podtón, mám taký pocit. Je to pochopiteľné, keď je do jedného vreca hodený človek, ktorý ráno vstane, odpromuje 10 rôznych produktov, ktoré ani nefungujú, ale má za to zaplatené človekom, ktorý promuje niečo, s čím je reálne spokojný. Som influencer, pretože ľudia sa ma pýtajú, aké rúry, akých robotov, aké suroviny majú kupovať. Posielajú mi spokojné správy, že boli na kávičke tam a tam, kde som im odporúčala. Ja milujem gastroturistiku, a keďže to ide ruka v ruke s tým mojim cieľom – pozdvihnúť kvalitu gastro produktov a služieb na Slovensku, tak prirodzene vyzdvihujem kolegov, ktorí to podľa môjho názoru robia kvalitne, poctivo, so srdcom. Dávam tipy na dodávateľov, malých, lokálnych, ktorí dbajú na udržateľnosť aj na komunitu. 

Veľa žien pečie pre malý okruh známych a boja sa začať s podnikaním. Čo by ste im odporučili?

Presne tieto ženy, keď ma sledujú, tak vidia, že sa to dá zvládnuť. Najťažšie je začať, ale vzájomná podpora, zachovanie balansu medzi pracovným a rodinným životom a takisto túžby posúvať cukrárske remeslo na Slovensku ich odhodlaniu prospieva.

Ktorý koláč je váš najobľúbenejší? A máte cukráreň, ktorú túžite navštíviť? Máte nejaký vzor v pečení?

Môj najobľúbenejší koláč je vždy ten najnovší (smiech). A tak by to podľa mňa malo byť, nadchnúť sa pre niečo nové, posúvať sa, nesedieť na jednom mieste, prekonať sa.

Cukráreň, ktorú som dlho túžila navštíviť, asi tak skoro nenavštívim, pretože je v Moskve – Yumbaker Cafe.

Vzorov v pečení mám veľa naprieč celou zemeguľou… S niektorými z nich som aj v stálom kontakte – napr. makrónková kráľovná Natália Mendonca z Brazílie. To sú presne ľudia, s ktorými som na jednej vlnovej dĺžke, ľudia z mäsa a kostí, ktorých pozná celý svet, no naďalej ostávajú obyčajnými cukrármi. Taká chcem byť aj ja.