Rodičia priväzujú deti, aby si neublížili. Záhadná choroba ako z hororu im požiera mozgy a nikto nevie, čo ju spôsobuje

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Ochoreli na ňu už desiatky tisíc detí, ktoré sa doslova strácajú rodičom pred očami. Nikto presne nevie, odkiaľ sa choroba berie, ani ako ju liečiť. Nemá dokonca ešte ani meno, označujú ju však ako kývavá choroba. Má ísť o ochorenie medzi epilepsiou, parkinsonom a alzheimerom.

Záhadná choroba postihuje africké deti od piatich do pätnástich rokov. Ako informuje iDnes.cz, prvým príznakom je, že dieťaťu spadne hlava na hrudník. Mozgová aktivita spôsobí povolenie krčných svalov a tie ju neudržia. A takto to ide dookola každých 5-8 sekúnd. Spúšťa ju akýkoľvek podnet – hlad, pohľad na jedlo alebo čokoľvek iné. Deti dostanú záchvat a začnú sa kývať, to spôsobí, že sa nedokážu najesť, preto mnoho z nich trpí aj na kritickú podvýživu, hoci tanier s jedlom majú k dispozícii.

Najhoršie je, že záhadná ochorenie postupne ničí ich mozog a spôsobuje mentálnu retardáciu. Zdravé deti tak postupne „odchádzajú“ pred zrakmi svojich rodičov, ktorí sa môžu na tragédiu len mlčky prizerať. Výskumy ukázali, že deťom napadnutým touto chorobou sa zmenšili mozgy. Zmeny v synovom správaní potvrdil aj otec postihnutého chlapca: „Kým sa to stalo, rozprával a hral sa. Teraz už nehovorí, len natiahne ruku, keď je hladný.“

Kývavá choroba sa vyskytuje prevažne v Južnom Sudáne a Ugande. Odhady hovoria, že v súčasnoti ju má asi desaťtisíc detí, no celkové čísla sú desivé. „Dá sa povedať, že od začiatku by mohlo byť v Afrike asi 400-tisíc prípadov tohto ochorenia,“ hovorí Jacopo Rovarini, ktorý v Južnom Sudáne koordinuje pomoc za Alianciu proti kývavej chorobe. „Kývavá choroba je ochorenie v tieni chorôb, ako je napríklad ebola, ktorá robí titulky. Kývavá choroba takú silu nemá, hoci ničí rádovo oveľa viac detských životov,“ povedal pre iDnes.cz Richard Schinko z organizácie Světlo pro svět.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Choroba sa prvýkrát objavila v 60. rokoch minulého storočia, pred dvanástimi rokmi však v Ugande vypukla doslova jej epidémia, odkiaľ sa presunula do Južného Sudánu. „Mala som sedem detí, tri už na to zemreli, dve zostali ušetrené a dve sú choré. Z tých troch, čo zomreli, mal jeden šesť a další dvaja tri roky,“ vraví Mariam Gentiová. A prípadoch takto postihnutých rodín je neúrekom. „Otriaslo mnou, že niekde rodičia držia choré deti od ľudí aj súrodencov, priviazané a zanedbané,“ vraví Jacopo Rovarini a dodáva: „Ale potom som pochopil, že je to akt zúfalstva. Rodičia nemajú žiadnu inú možnost, ako zaistiť bezpečnost chorých detí a obživu tých zdravých.“

Záhadnú chorobu prichádzajú do Južného Sudánu skúmať mnohí zahraniční vedci, len za posledné roky o nej bolo vydaných cez 500 vedeckých prác. Ale stále nikto nezistil, čo toto ochorenie spôsobuje. Hlavnou podozrivou je mucha muchnička, ktorá roznáša parazity, čo spôsobujú ochorenie zvané riečna slepota. V miestach jej výskytu sa objavuje choroba intenzívnejšie. Muchnička pri bodnutí zanesie pod kožu dieťaťa larvy, ktoré sa každým dňom ďalej množia do všetkých orgánov. Nie sú však zásadným problémom. Tým môže byť silná imunitná reakcia na uhynuté jedince nachádzajúce sa v tele.

Ďalšou teóriou je pojedanie nejedlých húb v dobe, kedy v krajine pretrváva hlad. Tieto huby by mohli brániť prijímaniu vitamínu B6, čo môže viesť k degenerácii mozgu. A problémom by mohlo byť aj pojedanie chemikáliami ošetreného osiva na zasiatie, ktoré do krajiny prišlo ako rozvojová pomoc. Podozrenie padá aj na opičie mäso, ktoré obyvatelia konzumujú.

Lekári však vo svojej bezmocnosti urobili jedno veľké rozhodnutie. Keďže sa choroba tvári ako epilepsia, nasadili na ňu epileptiká. Niektorým nakazeným, ktorým choroba ešte nevzala nezvratne mozog a ku ktorým sa liečivá aj dokážu dostať, sa situácia zlepšila a záchvaty výrazne ubudli, dokonca sa poniektorí zapojili do „normálnejšieho života“. Ochorenie však naďalej zostáva záhadou.