Putin pozýva Zelenského do Mosky rokovať o mieri, no Moskva ďalej plánuje jesenné útoky na získanie Odesy a Charkova

Putin pozýva Zelenského rokovať do Moskvy. Ruský prezident V. Putin, ktorého vojská napadli susedný štát a už tri roky tam vedú agresiu, pripustil rokovania s ukrajinským prezidentom V. Zelenským, ale len ak sa budú konať v Moskve. „Povedal som, že usporiadať schôdzku so Zelenským je možné. Ak je Zelenskyj pripravený, nech príde do Moskvy,“ vyjadril sa diktátor z Kremľa pri odlete z Číny. Informovala o tom agentúra TASS. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha takéto stretnutie označil za neprijateľné. Mierové rokovania sa snaží už niekoľko mesiacov vyjednať americký prezident Donald Trump, pričom do úvahy pre stretnutie Putin-Zelenskyj prichádzali Rakúsko, Vatikán, Švajčiarsko, Turecko a tri štáty Perzského zálivu. Putin pritom naďalej opakuje podmienky pre ukončenie ruského vojnového ťaženia, ktoré Ukrajina aj západní lídri považujú za neprijateľné. Ide najmä o uznanie ruskej kontroly nad okupovanými územiami.

Rusko obvinilo NATO a západné krajiny z priameho zasahovania do konfliktu. V reakcii na pokračujúcu podporu Ukrajiny západnými štátmi Rusko zintenzívnilo svoju rétoriku. „Táto kríza nebola vyvolaná útokom Ruska na Ukrajinu, ale bola výsledkom prevratu na Ukrajine, ktorý podporil a vyprovokoval Západ,“ povedal Putin na samite v Číne a dodal, že druhým dôvodom krízy sú neustále pokusy Západu vtiahnuť Ukrajinu do NATO. Ako uvádzajú tvnoviny.sk, Putin pritom odkazoval na proeurópsku revolúciu na Ukrajine v rokoch 2013 až 2014, po ktorej vo funkcii skončil ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Bol pritom riadne odvolaný v parlamente, Moskva jeho koniec vo funkcii napriek tomu označuje za puč. Kremeľ následne obsadil a anektoval Krymský polostrov a podporil proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Útoky na energetickú infraštruktúru. Rusko pokračovalo v cielených útokoch na ukrajinskú energetickú sieť, pričom používalo masívne vlny dronov typu Šahíd a riadené strely. V jednom z najrozsiahlejších útokov za posledný týždeň vyslali Rusi viac ako sto dronov a desiatky rakiet. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila väčšinu z nich, no niektorým sa podarilo preniknúť a spôsobiť značné škody. Útoky zasiahli energetické zariadenia v rôznych oblastiach Ukrajiny vrátane Odeskej, Černihivskej, Sumskej a Chmeľnyckej oblasti. Následkom bolo, že desaťtisíce domácností zostali bez dodávok elektriny a vody. Napríklad v Odeskej oblasti bolo po jednom z útokov bez prúdu viac ako 29 000 odberateľov.

Rusko vedie vojnu na Ukrajine už viac ako tri roky. Zdroj FOTO: FB/In Ukraine

Európa pripravuje plán vyslania vojakov na Ukrajinu. Ako uvádza Financial Times na základe slov predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, Európa pripravuje „pomerne podrobný plán“ vyslania mnohonárodných jednotiek na Ukrajinu ako súčasť povojnových bezpečnostných záruk. Potenciálne nasadenie má byť podporené aj vojenskými kapacitami Spojených štátov. Nasadenie má zahŕňať desaťtisíce európskych vojakov podporovaných Spojenými štátmi systémami v oblasti riadenia a velenia, spravodajskými či sledovacími kapacitami.

Ukrajinský prezident V. Zelenskyj a francúzsky prezident E. Macron. Zdroj FOTO: FB/UkraineWorld

Moskva sa pripravuje na jesenné útočné akcie. Podľa Kyiv Independent je koniec ruskej vojny na Ukrajine v nedohľadne napriek tomu, že USA aj Európa hľadajú možnosti konania mierového stretnutia znepriatelených lídrov Ruska a Ukrajiny. Svedčí o tom aj vyjadrenie náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Ten informoval o ďalších útočných akciách, ktoré majú prebehnúť v priebehu jesene. Počas vyjadrenia mal za sebou mapu, ktorá zobrazovala Ukrajinu ako vnútrozemský štát, chýbali na nej Charkovská, Nikolajevská a Odesská oblasť, ktoré mapa zobrazuje ako ruské územie. Nateraz si Moskva nárokuje oblasti Doneckú, Luhanskú, Cherson a Záporožie, no mapa naznačuje plány, že Rusku ide aj o získanie Odesy a Charkova.

Počty padlých vojakov zo Severnej Kórey sa majú rátať v tisícoch. Juhokórejská tajná služba NIS uviedla, že na základe svojich spravodajských informácií odhaduje počet mŕtvych severokórejských vojakov, ktorí bojovali na Ukrajine, na približne 2 000. Podľa ich správ mali byť severokórejskí vojaci nasadení po boku ruských síl s najväčšou pravdepodobnosťou ako žoldnieri alebo „dobrovoľníci“. Predpokladá sa, že Severná Kórea mohla poslať svojich vojakov výmenou za ruskú vojenskú a technologickú pomoc, napríklad v oblasti satelitných programov alebo zbrojnej techniky. Títo vojaci pravdepodobne neboli súčasťou regulérnej ruskej armády, ale pôsobili v skupinách blízkych ruským špeciálnym jednotkám. Spravodajské služby už dávnejšie uviedli, že Severná Kórea v roku 2024 vyslala do Ruska na pomoc viac ako 10 000 vojakov spolu s delostreleckými granátmi, raketami a raketovými systémami s dlhým doletom. Podľa informácií NIS plánuje KĽDR vyslať do Ruska ďalších 6000 vojakov a inžinierov.

357