Humanista alebo rasista? Albert Schweitzer, známy ako tzv. lekár džungle, má v tomto roku okrúhle výročie

Albert Schweitzer, nemecko-francúzky teológ, filozof, hudobník a najmä lekár, by v tomto roku oslavoval dvojité guľaté výročie. 150 výročie narodenia v Alsasku (vtedy Nemecko) a v septembri 60. jubileum úmrtia v Lambaréné (dnes republika Gabun).

Popri niekoľkých desiatok medzinárodných ocenení mu udelili aj tú najlacnejšiu: Nobelovu cenu mieru v r. 1952, ktorú však v minulosti do dneška dostal už kadejaký darebák.

Encyklopedický vedec so širokým použitím

Žijeme v dobe, keď sa špičkovým odborníkom stáva ten, kto vie viac a viac o menej a menej. Ale časy Lenonarda de Vinciho sú nenávratne preč a Albert Schweitzer je zrejme jedným z posledných mohykánov tohto druhu. Teológ, filozof, utopický pacifista, hudobník, odborník na tropické choroby ako malária, lepra a v lekárskej profesii najmä chirurg. A predovšetkým humanista, ktorý sa zapísal do dejín „kajúcneho kolonizátorstva“ a obetavo liečil vo vtedajšej rovníkovej Afrike miestne obyvateľstvo. V podstate na kolene vybudoval svetoznámu nemocnicu v dnešnom Gabune (vtedy francúzska rovníková Afrika) a spísal o tom popularizačnú knihu Zwischen Wasser und Urwald, ktorú preložili aj do slovenčiny alebo češtiny ako Ľudia/Lidé v pralese. Veľmi skromne v tejto knihe opisuje svoje poznatky o domorodých obyvateľoch tejto francúzskej kolónie a píše veci, ktoré by sa nijaký laureát Nobelovej ceny dnes neodvážil položiť verejne na papier, vydavateľa by len ťažko naháňal, skôr by ho čakali medzinárodné trestnoprávne ťahanice.

Albert Schweitzer, rok 1955. Zdroj FOTO: wikipedia

Podáva Afriku a jej obyvateľstvo také, ako vtedy bola a servítky si neberie. Z afrického ideového života bol rovnako zhrozený, ako o storočie neskôr iný lekár, tentoraz z Latinskej Ameriky, istý Che Guevarra. Ten však do Afriky neprišiel ľudí liečiť, ale vraždiť. Aj argentínsko-kubánskeho revolucionára šokovali zjavy ako poverčivosť, nezodpovednosť či ľahkomyseľnosť. S tým rozdielom, že argentínsko-kubánsky marxistický revolucionár sa tieto neduhy pokúšal naprávať zabíjaním, nenapraviteľný nemecko-francúzsky teológ a lekár liečil tamojších ľudí liečením.

Životopis Alberta Schweitzera je bežný ako pri všetkých veľkých ľuďoch, na ktorých sme zabudli

Jeho život bol polotragický, ale neskončil sa niekde vo vyhladzovacom koncentračnom tábore, hoci mal problémy tak s nemeckými úradmi (ako Francúz), tak s francúzskymi (ako Nemec). Zomrel v septembri 1965 v Lambaréné vo veku 90 rokov. Sám sa hrdo nazýval „svetoobčanom“, pre „náckov“ a „komouškov“ to teda bol typický „kozmopolita“. Problém mal so svojou manželkou, ktorá ho nemohla dlhý čas vidieť, ale ako konvertitku k judaizmu musela pred nacistami utekať cez celé Francúzsko, aby sa dostala do prístavu, z ktorého sa jej podarilo dostať k mužovi vo francúzskej rovníkovej Afrike. Jeho životnou závislosťou, ba až láskou sa stal Ježiš, ktorému venoval veľkú časť života svojej teologickej identity. Nakoniec sa priklonil k unitárom, čo je kresťanská cirkev, ktorá nevie stráviť kresťanskú Trojicu a Ducha svätého ako Boha tretieho v poradí.

Prales neďaleko mestečka Lambarene sa stal jeho druhým domovom. Zdroj FOTO: FB/ J. Smutelovičová – rod. archív

Ani tá hudobná tvár neostávala stranou. Bývalé Československo (Prahu) navštívil dvakrát a bolo to, ak sa máme spoľahnúť na jeho curicula vitae, v dvadsiatych rokoch, pričom raz odohral aj koncert na organe. Stretol sa aj so samotným T. G. Masarykom, ktorý mu ako „filozof na tróne“ nepochybne imponoval. Univerzita Karlova mu udelila aj čestný doktorát. Z archívnych zdrojov sa zachoval zdvorilostný list TGM Albertovi Schweitzerovi, v ktorom TGM vychválil Schweitzera takmer do nebies. To isté v inom liste mu napísal aj Albert Einstein a mnoho iných celebrít. Schweitzer bol však oddaný pacifizmu, na ktorý po útoku islamistov na Izrael a po „špeciálnej vojenskej operácii“ Ruska proti Ukrajincom dnes sotva kto bude prisahať.

Autor je bezpečnostný analytik.

393