Lož, že slovenčina dominuje najťažším jazykom sveta, dala do pozoru aj odborníkov. O "uznávanom" autorovi tejto správy nikdy nikto nepočul

Zvesť, že slovenský jazyk sa nachádza nielen medzi prvou desiatkou najzložitejších jazykov sveta, ale že tejto desiatke aj dominuje ako „najťažší“, sa šírila bleskovo.

Dnes máme rok 2023 a so škrípaním zubov už nehovoríme o tom, že Slováci sú najstarším národom v Európe (zlatú medailu nám vyfúkli Albánci!), že údajná „Veľkoslovenská ríša“ mala neurčité centrum nie v Nitre, ale predsa len na Morave.

Pamflet, plagiát, vedecké zistenie alebo jednoducho pasca pre slabších jedincov

Rozprávka o slovenčine ako výnimočnom jazyku v rodine nielen tých indoeurópskych, ale celosvetových sa približuje k dávnejším tvrdeniam, že Ježiš bol modrooký a blonďatý. Tí kritickejší historici miernia revizionistov láskavým upozornením, že to zatiaľ nie je úplne isté. Že sám pánboh nemusel byť zrovna Slovák, ale mal k tomu blízko, naznačujú povinne kritickí kritici. „Zrejme“ to bol Slovan, dumajú, aj keď to je treba ešte dokázať. No a kto je najstarším národom Slovanov? Tipnite si.

Autor výstredného vynálezu o slovenčine pod nenápadným slovenským menom Vladimír Trnka s titulom Prof. doc., si možno ozdobil plné meno roduverným „epitetonom“. Možno Velislav ako Štúr? Neviem, bližšie sa neidentifikuje, ale podpísal sa ako Prof. a docent a zaujal verejnú mienku smelým tvrdením, že slovenský jazyk je „najťažším“ jazykom na svete!

Reprezentoval úctyhodné inštitúcie: Jazykový odbor Matice Slovenskej, Ústrednú radu Ministerstva kultúry SR. Slovenská akadémia vied. Lenže v nijakej inštitúcii, skutočnej alebo vymyslenej, o tomto géniovi nikdy nepočuli. Ale mnoho Slovákov sa začalo vznášať nad mrakmi. Impozantné. Tí, ktorým sa v živote nie veľmi darilo, skončili na vozíčkoch alebo na lavičkách ako bezdomovci, žobrú od „blížnych“, súložia v parkových kríkoch, zapáchajú na uliciach, žijú na sociálnych dávkach, oddali sa nerestiam ako zločinu či narkománii, cítia sa ako vyvrheli, živoria ako bývalí poslanci NR SR alebo bývalí prvotriedni športovci, ministri alebo ich štátni tajomníci, dostali konečne vzpruhu, útechu. Zadosťučinenie. Nech sme, akí sme, ovládame predsa najťažší jazyk na svete, takže nie sme žiadne béčka! Lenže.

Studená sprcha od lingvistických akademikov

Reakcia na revolučný článok Prof. a doc. (do mena si zo skromnosti nezamontoval iné vábivé tituly ako RNDr, MVDr, Ing, Ing-architekt, PhDr, RSDr alebo MUDr) bola brutálna. Riaditeľ Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV sa vtedy ozval nekompromisne.

V podstate vtedy reagoval na smršť mejlov a otázok, v ktorých jeho ústav musel vysvetľovať výroky zákulisného autora tohto nepochybne oneskorene eštebáckeho dielka.

V súlade s expertnou zlomyseľnosťou lingvistu pán riaditeľ upozornil na pravopisné chyby v texte. Napríklad, že pre názov kolektív sa v slovenčine dnes synonymne používa tím a nie tým, ako píše slovutný lingvista zahalený karpatským tajomstvom. Alebo že autor, skrývajúci sa za anonymnú komunitu vedcov mylne strieľa od pása „mi jazykovedci“ (tak trochu sa domnievam, že 1. osoba množného čísla „ja“ sa po slovensky píše „my“). A je toho viac. Názov fínskeho jazyka nie je po slovensky fínština, ale fínčina, kórejský jazyk je nie kórejština, ale kórejčina. A mnohé iné.

Naopak, slovenčina má jednoduchšiu gramatickú stavbu ako ostatné slovanské jazyky, disponuje nezvyčajne jednoduchým fonetickým systémom. Čeština zasa vykazuje oproti slovenskému jazyku komplikovanejšie časovanie slovies a slovenčina nie je v porovnaní s románskymi alebo germánskymi jazykmi labyrintom v používaní verbálnych „modifikácií“. Cudzinec sa ju ľahko naučí (mäkčene, vokáne a prízvuk nechajme bokom, nežijeme v Martine). Taký fenomenálny polyglot Wilhelm Humboldt sa bez problémov naučil každý jazyk. Problém, na ktorom si vylámal zuby, mal iba s jedným: s baskičtinou. A iná jazyková hviezda, maďarský slavista Gyula Décsy, nazval slovenčinu „esperantom“ slovanského sveta.

Slováci nie sú jazykovo výnimoční, sú úplne normálni. Ich „reč“ je dnes oficiálnym jazykom EÚ (medzinárodný kód sk. podľa ISO), ako úradný jazyk (v ústnom aj písomnom vyjadrení) je zakotvený v Česku ako celku a ako regionálny jazyk v srbskej Vojvodine. Ináč sa s ním dohovoríte aj vo výskumných staniciach v Antarktíde.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik, autor pôsobil ako radca v Národnom konvente o EÚ v skupine pre jazykovú politiku

1 391