EÚ a NATO sú s voľbami v Poľsku spokojné, slovenská vláda „v očakávaní“ má hlavu v smútku, Ukrajine to môže byť jedno

V tieni vojny Ruska proti Ukrajine a vojny Iránu a spol. proti Izraelu sa v susedstve Slovenska konalo ľudové referendum zvané voľby. Výsledky nedeľňajších parlamentných volieb v Poľsku zachránilo nielen túto krajinu pred osudom Maďarska a možno v budúcnosti Slovenska, ale odrazilo aj asymetriu v rámci V4 – Vyšehrádskej štvorky. V prípade zostavenia vlády s doterajšou hegemóniou nacionalistov by sa jedinou krajinou V4, ktorá nemá vážnejšie problémy s EÚ a možno aj s NATO, stalo Česko. Výsledky volieb však určite potešili nielen Prahu, ale aj Brusel so svojimi ústrednými orgánmi Únie a Aliancie.

Výsledky a charakteristika

Do dolnej komory parlamentu (Sejmu) sa dostalo päť strán, čo je v porovnaní s nedávnymi voľbami do Národnej rady SR (sedem subjektov) ukľudňujúce. Ak budeme chcieť byť trochu presnejší, aj keď zaokrúhlene, tak voľby síce vyhrala strana Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského s necelými 35,5 %, druhým v poradí, ale zrejme faktickým víťazstvom sa stala Občianska koalícia, explicitne pravicová strana bývalého poľského premiéra a tiež bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska, zapáleného eurooptimistu a lojálneho priaznivcu NATO. So 14,5 percentami sa v rebríčku podpory voličov umiestnila Tretia cesta, ideologicky akýsi mix medzi konzervatívcami, liberálmi a ľavicou, ktorá dostala takmer 14,5 %, a Nová ľavica, nejasne definovaná ako „rozumná“ sociálna demokracia, 8,6 %. Ostatná strana z budúcej parlamentnej päťky, krajne pravicová Konfederácia, pripomínajúca tak trochu SNS na Slovensku, si prišla na niečo málo cez 7 percent hlasujúcich.

V Sejme zasadá 460 poslancov a na štatistickú väčšinu je potrebných aspoň 231 mandátov – na to víťazná strana Právo a spravodlivosť ani s predpokladanou možnou koalíciou s Konfederáciou nebude mať. Naopak, zatiaľ pravdepodobnejšia koalícia druhej, tretej a štvrtej strany v poradí by tú väčšinu pohodlne dosiahli. Iste, ak budú pri zostavovaní vlády držať spolu, čo sa všeobecne predpokladá, v „predbežnom finále“ to vyzerá na 248 hlasov v dolnej snemovni. Poľský Senát (100 členov) bude kopírovať výsledky hlasovania, ale horná snemovňa môže byť v Poľsku v najhoršom prípade spomaľovacou brzdou, nie aktérom legislatívy. Tretia cesta sa už vyjadrila, že do koalície s Kaczyńského stranou nepôjde a Nová ľavica by spáchala politickú samovraždu, keby tak urobila.

Ale podľa zvyklostí, prezident Andzrej Duda poverí zrejme zostavovaním vlády najprv víťaznú stranu. Jej šance však nevyzerajú veľmi ružovo.

Výsledky a následky poľských volieb

Ako je už uvedené hore, radovať sa môžu v EÚ i v NATO, pretože najmä na prvú z týchto organizácií doterajšia vláda s chuťou pľula a koledovala si o podobnú reakciu, s ktorou sa v Maďarsku stretol Orbán. Momentálna vláda si to aj „zavarila“ s Ukrajinou smelými vyhláseniami o ukončení podpory pre túto bojujúcu krajinu, ale Kyjev môže zostať kľudný. Išlo o záplavy lacného obilia z Ukrajiny, lenže farmárska loby v Poľsku je mimoriadne silná a v tejto otázke sa minulá vláda a aj tá pravdepodobne budúca pragmaticky zhodnú. Čo sa týka vojenskej podpory, tá bude z Poľska na Ukrajinu prúdiť naďalej, možno ešte intenzívnejšie ako doteraz.

Ak počas španielskej občianskej vojny v druhej polovici 30. rokov minulého storočia v bývalom Československu zaznievalo heslo v Madride sa bojuje o Prahu, Poliaci si adoptovali niečo podobné: V Kyjeve sa bojuje o Varšavu. Nie je to síce tak, Poliaci už nie sú tak osamelí ako počas sovietskej agresie v roku 1939, ale radi to tak vnímajú. Je to takpovediac foklór.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

416