Čo ruský diplomat, to špión? Ďalšie sankcie mieri EÚ proti údajným diplomatom, chce im zabrániť v špacírovaní sa po svete

Výraz „špacírka cez hranice“ použil na počiatku normalizácie prvý (generálny) tajomník KSČ G. Husák. Verejne tak dal najavo, že s otvorenými hranicami pre občanov ČSSR je koniec. Veď najlepšie sa človek cíti doma, a ak vyčnieva z davu, tam ho ochráni svojou pozornosťou aj ŠtB.

Rusko je už od cárskych čias povestné brilantnou diplomaciou, a tak bývalý Sovietsky zväz ako aj dnešné veľké Rusko je rekordmanom v počte vyhostených pracovníkov diplomatických zastúpení vo svete, predovšetkým v Európe. Vojensky sa Európa (nielen EÚ) proti Rusku nevie brániť, európska história spoločnej obrany je už od prvých pokusov po druhej svetovej vojne veľmi, veľmi smutná. Z kaše našu Európu vytiahlo NATO a je to úspešný projekt a vždy bol tŕňom v oku vládnucej garnitúry ZSSR, resp. Ruska.

V týchto dňoch sa EÚ odhodlala na náhradnú obranu. Navrhuje obmedziť voľné „špacírovanie“ ruských „diplomatov“ od štátu do štátu. Dôvodom sú údajné špionážne aktivity pracovníkov ruských ambasád, keďže túto zaslúžilú činnosť vykonávajú práve pod diplomatickým krytím. Britský denník Financial Times, známy na rozdiel napr. ako New York Times, dobrým prístupom k menovaným aj nemenovaným zdrojom (tieto dva denníky je treba menovať preto, že v dnešnom svete majú ako tlačené médiá obrovský vplyv) informuje o dohode vlád EÚ, ktoré sa zhodli, že obmedzia „špacír“ ruských diplomatov. Ide výslovne aj o nárast sabotáží, ktoré sú zosnované ruskými špiónmi chrániacimi sa diplomatickou imunitou. Nejde pritom len o záškodnícke operácie v hosťujúcich krajinách, ale aj za ich hranicami, čím sa páchatelia ako „diplomati“ vyhýbajú láskavej pozornosti kontrašpionáže v iných krajinách.

„Formálne sú usídlení na jednom mieste, činnosť však vykonávajú inde,“ cituje denník Financial Times vysokého úradníka Európskej komisie s odvolaním sa na spravodajské služby viacerých európskych krajín. „V hosťujúcej krajine o ich práci tajné služby dobre vedia, ale akonáhle krajinu opustia, ich činnosť je nekontrolovateľná.“ Najnovšia iniciatíva EÚ smeruje k tomu, aby ruskí diplomati sediaci v hlavných mestách EÚ museli informovať úrady iných štátov, že sa tam chystajú vyraziť napr. na dovolenku alebo iné pracovné stretnutie. Či tam idú za frajerkou alebo milencom už ruskí páni alebo ruské dámy nemusia špecifikovať. Simplemente opúšťajú hosťujúcu krajinu do inej krajiny EÚ.

Maďarsko sa pragmaticky pridalo, Rakúsko má výhrady

Problémom ku konsenzu v EÚ nebolo napodiv Slovensko a Maďarsko, ale Maďarsko a Rakúsko. Súčasná maďarská vláda je svojou proruskou politikou – dúfajúc v rozkúskovanie Ukrajiny tak, aby Maďarsko z toho tiež niečo malo – známe, ale svoje „veto“ na diplomatické sankcie proti ruským špicľom pod uznávanou čiapočkou diplomatickej imunity vraj nepoužije. Inak celá iniciatíva proti „neškodným“ ruským pracovníkom vznikla na podnet českej vlády, ktorá má skúsenosti s prípadom „Vrbětice, kedy sa ruskí agenti zaslúžili (nakoniec túto verziu akceptoval aj premúdrelý Miloš Zeman ako prezident) o sabotáž proti zbrojnému skladu. Dnes ležia na stole nielen sabotáže, ale aj kybernetické útoky či provokácie s dronmi, o otravách plutóniom alebo novičokom ani nehovoriac. A bude toho viac, pretože Rusku sa nepodaril trojdňový blickrík proti Ukrajine, čo spočiatku vyzeralo ako hračka. Veľkému šampiónovi tečie do topánok. Obrovský Goliáš neuspel proti krpatému Dávidovi a ešte krpatejšiemu Zelenskému.

Rakúsko je iný prípad. Nové sankcie totiž zahŕňajú (opäť sa odvolávam na Financial Times a nemeckú agentúru Dpa) aj vedľajšie sankcie na tých, ktorí sa zaplietli s ruskými oligarchami a týkajú sa menovite aj krokov proti vychýrenej rakúskej banke – Raiffeisen Bank. Sankcie proti nej Rakúsko v protinávrhu odmieta. Lenže tucet členských krajín EÚ už oznámilo, že tento alternatívny protinávrh nepodporí. Takže v EÚ je veselo.

Autor je bezpečnostný analytik.

445