Nikita Slovák: Kresťanskí politici majú akýsi vzácny dar, ktorý ich oprávňuje páchať akékoľvek svinstvá

Tak, konečne sme sa dočkali poriadneho vysvetlenia. Nebola to zrada ani nič podobné. Bol to samotný boh, ktorý rozhodol o výsledku hlasovania.

„Áno, spoločne sme sa zdieľali v mojej kancelárii, ako to vidíme a v tom momente, ako mi Rasťo rozprával, čo prežil, pocítil som to momentum, od svojho nebeského Otca, že v tejto situácii mám hlasovať za.“ Toľko poslanec Hnutia Slovensko o svojom hlasovaní v septembri roku 2025. Pri čítaní týchto riadkov bledne aj predstava Kotlára v zvieracej kazajke v útulnej izbičke niekde v sanatóriu. Rád by som vedel, či boh zohral aj svoju úlohu počas covidu, keď Marek Krajčí spolu s Igorom Matovičom nakladali v Rusku do lietadla neregistrovanú vakcínu Sputnik, alebo či boh Krajčímu našepkal, či nechce ísť ako pozorovateľ dohliadať na Ruské voľby na pozvanie Dumy. Podstatné je, že výsledok pozorovania bol úplne iný, ako pozorovateľov OBSE.

Isté je, že kresťanskí politici majú akýsi vzácny dar, ktorému my agnostici nerozumieme, ale ktorý ich oprávňuje páchať akékoľvek svinstvá a nedodržiavať dohody. Konečne sa však Igor Matovič dočkal situácie, ktorej tak dobre rozumie a ktorú miluje. Je stredobodom pozornosti, obviňuje, bojuje, zvoláva tlačovky, zachraňuje, útočí. Avšak tentoraz nie na mafiu, ale na kolegov v opozícii, hlavne na Progresívne Slovensko, jeho najväčšieho nepriateľa po Ficovi.

Namieste je aj napísať, že istý podiel na situácii má aj táto garnitúra milých, spravodlivých a naivných politikov, ktorí deň predtým zahlasovali so Smerom o zákone, ktorý by mal vrátiť pravoslávnym Vianoce. Zákon by, samozrejme, prešiel aj bez nich, ale oni nezaváhali poskytnúť muníciu Matovičovi.

Za pomoci nemysliacej časti opozície sa podarilo Ficovi prepašovať do ústavy nadradenosť akejsi našej bájnej kultúrnej identity, o ktorej nikto nevie z čoho pozostáva, nad zákonmi Únie. Je ešte jedno vysvetlenie, že to nebola naivita, ale ruský vplyv, ktorý na Slovensku vďaka koalícii a časti opozície rastie. A tak mnohí voliči s údivom sledujú, ako nám Smer pomaly balí veci na odchod z EU a hovoria si, že sa to nemôže stať. Ale my, ktorí neveríme v boha, si pamätáme rozdelenie Československa, napriek tomu, že za odchod z federácie bolo iba sedem percent občanov. A dnes sledujeme, ako sa nám Česko, Poľsko, dokonca aj Rumunsko vzďaľujú vo všetkých ukazateľov. A nakoniec ostaneme sami, v zle spravovanom štáte, len so zbytkami našej kultúrnej identity.

Autor je režisér a publicista.

314