Aj Poľsko trpí „deficitmi demokracie“. Ľudia vyšli do ulíc, obávajú sa návratu starých čias

Varšava. Zdroj FOTO: pixabay.com

Podobne ako Slovensko, aj jeho severného suseda očakávajú na jeseň parlamentné voľby. A podobne ako tu, aj v Poľsku už naplno iskria predvolebné vášne. Lenže v Poľsku nielen v televíziách, ale priamo na ulici.

V nedeľu 4. júna sa vo Varšave konal „veľký pochod“, ako ho organizátori nazvali. Demonštrantov zvážali z celého Poľska, niektoré ulice zatvorili, stanice metra boli preplnené, mestská hromadná doprava bola celkovo ochromená. Demonštrovalo sa proti politike vládnej strany PIS (Právo a spravodlivosť) a jej predsedovi, ktorým je Jarosław Kaczyński. Na mušku si demonštranti automaticky vzali aj prezidenta Andrzeja Dudu a bokom neostal ani premiér Mateusz Morawiecki.

V čom spočíva jadro sporu

Poľsko prežíva dlhodobo podobné problémy s EÚ podobne ako južný sused Slovenska – Maďarsko. Hovorí sa im „deficity demokracie“. Varšavou sa valil polmiliónový dav rozhnevaných Poliakov, ktorí vláde vytýkali antidemokratické kroky a autoritárske tendencie. Demonštranti vyjadrovali obavy o budúcnosť demokracie v krajine a kritizovali kroky vlády smerom k sprísňovaniu zákonov namierených napr. proti komunite LGBT+ alebo zákonom, ktoré ženám sťažujú umelé prerušenie tehotenstva. Už z toho je evidentné, že Varšavou sa prehnala tá liberálna, antikonzervatívna časť Poľska, ktorá akoby sa obávala návratu starých čias.

Charakteristické boli aj transparenty s nápismi ako „sedem rokov diktatúry stačilo“, na jednom z plagátov sa dokonca zobrazoval Jarosław Kaczyński s hitlerovskými fúzikmi pod nosom.

Ďalším terčom kritiky bol sporný zákon o zriadení komisie, ktorá má vyšetrovať ruský vplyv v krajine. Opozícia a médiá ho nazývajú Lex Tusk a považujú ho za účelový, to znamená zameranému proti opozícii. Tusk v minulosti dobre vychádzal s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a ako poľský premiér sa usiloval o zlepšenie vzťahov s Ruskom. Bolo to síce ešte pred inváziou Ruska na Ukrajinu, ale vládna strana to dnes používa ako nástroj proti Tuskovi. Nič na tom nemení fakt, že po kritike, ktorá sa na Poľsko zniesla z Bruselu aj Washingtonu, Varšava tento zákon zatiaľ stiahla. 

Symbolika

Ani dátum konania demonštrácie nezvolili organizátori náhodne. Konala sa presne 34 rokov po tom, ako starý režim dovolil uskutočnenie prvých, aspoň čiastočne slobodných volieb v r. 1989, pri ktorých poľskí komunisti totálne prepadli. Aj z tohto dôvodu na záberoch vidíte záplavu poľských vlajok, vlajok EÚ, ale mohli ste spozorovať aj vlajky legendárnej Solidarity, teda Solidarnośći. Jej bývalý vodca a napokon poľský prezident – Lech Wałęsa – patril k prominentom celého protestu a často bolo počuť úryvok z poľskej hymny Jeszcze Polska Nie Zginęła. Hlavnou postavou pochodu bol však bývalý poľský premiér (2007 – 2014) a neskôr predseda Európskej rady Donald Tusk. Strana, ktorá ho kedysi vyniesla do kresla premiéra – PO (Občianska platforma), koniec koncov túto demonštráciu aj zvolala.

K Poľsku, podobne ako k Slovensku, sa zrejme približuje horúca jeseň.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik