Úspešnú kariéru vymenila za sušenie bylín a pestovanie takmer zabudnutých plodín. Janka žije s rodinou na gazdovstve v lone prírody

Janka Švecová mala vybudovanú úspešnú kariéru v Bratislave. Dnes býva v Novej Bani, s manželom si vlastnoručne postavili slameno-hlinený dom a na gazdovstve s rozlohou 1,3 hektára pestuje už takmer zabudnuté plodiny. Vyrába sirupy, suší bylinky a vychováva tu aj svoju hendikepovanú dcérku Tamarku. Práve kvôli nej zmenila svoj život od základov. Gazduje a žije v súlade s prírodou. Miestnym obyvateľom ponúka svoje produkty pod značkou Gazdovstvo Zelienka.

Jani, narodili ste sa v Žiari nad Hronom, žili ste dlhé roky v Bratislave, aby ste sa napokon vrátili domov. Prezradíte dôvod?

Ako mladí ľudia sme si život v Bratislave užívali. Firma ponúkala rôzne benefity, dobre sme zarábali, kúpili si byt. Po 10 rokoch som plánovane otehotnela, vtedy nás to lákalo sa vrátiť domov, blízko k rodine do Žiarskej kotliny. Ten, kto žije v tejto oblasti, bude so mnou súhlasiť, že pohľad na prvé kopce od Bratislavy, ktoré vidíte v diaľke, vám už dávajú pocit, že ste doma, aj keď máte pred sebou ešte 50 km priamo do rodiska. V tom čase som ešte nevedela, aké vážne budú zdravotné problémy dcérky, ako veľmi to ovplyvní moje ďalšie rozhodnutia, že práve v týchto lesoch pod Inovcom bude raz môj nový domov.

Dnes sa venujete pestovaniu rôznych plodín. Ako ste sa k tomu dostali?

O pestovaní som nevedela nič. Viedla som typicky mestský spôsob života, vyobliekaná s nalakovanými nechtami (smiech). Po rozvode ma môj priateľ, a teraz už môj manžel, zobral na jeho chalupu v Banskej Štiavnici. Čerešne som si mohla oberať priamo z terasy a slivka dávala tie najúžasnejšie plody, aké som kedy jedla. Zobral ma do záhradkárstva a kúpili sme semená mrkvy a inej zeleniny. Držala som ich v dlani a bola som úprimne fascinovaná ako vyzerajú. Od toho momentu to už bola šialene rýchla jazda. Nasávala som informácie od najbližších susedov, čítala som o prírodnom pestovaní, modrej ekonomike, vzdelávala sa, chodila na kurzy. Pozemok bol pre nás už malý, potrebovali sme pre realizáciu našich spoločných snov podstatne väčší.

V tom čase dcérka Tamarka mala nastupovať do špeciálnej základnej školy, ktorých nie je zase tak veľa. Nova Baňa nám poskytla všetko, čo sme potrebovali. Ako jedno z posledných miest má zachovaný rozptýlený spôsob osídlenia, ponúka veľké pozemky v celku, sú tu krásne lesy a zachovaná príroda. Je tu škola i zariadenie pre hendikepované deti.

Pôda na pozemku tvorí z 90 % kameň, orať tu nie je možné, ale ani som do toho chuť nemala. Manžel sa stal medzi časom absolventom kompletného permakultúrneho dizajnu, ktorý ponúka viacero alternatív ako pestovať v rôznych podmienkach prirodzeným spôsobom. Bezorebný mi príde v našich nie práve ideálnych podmienkach najvhodnejší. Pôda je priepustná, máme veľmi sucho a veterno. Vegetačné obdobie je len 4 mesiace. Postupne vysádzame rôzne pôvodné kríky a stromy, ktoré sa z prírody kvôli zásahu človeka vytrácajú. Spoznala som rôzne divorastúce jedlé rastliny, ktoré nie sú prešľachtené a sú odolnejšie. Verím, že sa mi postupne podarí vytvoriť takú krásne kvitnúcu jedlú džungľu.

K pozitívnemu vzťahu k prírode a k využívaniu darov, ktoré nám dáva, učí aj svoju dcérku Tamarku. Foto: archív JŠ

Na pozemku ste si s manželom postavili na slovenské pomery nie práve štandardný dom. Ako vznikal? Čo bolo na stavbe slameno-hlineného domčeka najnáročnejšie?

Chceli sme žiť v prírode prírodným spôsobom a gazdovať. Premýšľali sme nad zrubom, ale aj hobitím domom. Slameno-hlinený dom nám prišiel jednoduchší, lacnejší a hlavne sme ho mohli realizovať svojpomocne. V Čechách sa v tej dobe venoval prírodnému staviteľstvu Ondrej Netík, dohodli sme s ním stretnutie, vysvetlil nám konštrukciu aj postupy za jeden víkend. Stavať sme začali v roku 2015. Život v prírodnom dome je skvelý, je v ňom celoročne dobrá klíma, dom dýcha s nami, je v ňom veľa svetla, sme veľmi spokojní. No a čo bolo najnáročnejšie? Spomínam si na moment, keď nám miestna farma oznámila, že žatva sa začína a môžeme si dať zbalíkovať slamu na stavbu. Bolo to rovných 1500 ks. Prišli sme aj s pár priateľmi na pole a išli nakladať do prívesu. Chytila som prvý balík a špagát sa mi zarezal do ruky… Ani som ním nepohla. Bol na mňa ťažký. Sadla som si naň a rozplakala sa. „Ako chceme postaviť celý dom, keď neviem zdvihnúť ani jeden balík?“ pomyslela som si zúfalo. Po týždni si už moje telo na prácu so slamou začalo zvykať.

Ak ste si pod „slameno-hlineným domčekom“ predstavili malú chatku, veľmi ste sa mýlili. Foto: archív JŠ

Pestujete aj menej štandardné plodiny, dokonca vyrábate rôzne produkty, ktoré ponúkate na trhoch. Prezradíte viac?

Na Slovensku i v Čechách je veľa ľudí, ktorí sa venujú permakultúre alebo gazdovaniu spôsobom, kedy boli rodiny viac-menej sebestačné, pred domom bola predzáhradka plná kvetín a gazdiná vedela ako ich využiť v prípade núdze na liečebné účely. Niektoré sú len zabudnuté, v pobaltských krajinách sú viac zachované. Keď tam niekto cestuje, donesie odtiaľ semená a zdieľa. Snažím sa primárne nakupovať semená od malých semenárskych fariem, ktoré majú veľa pôvodných odrôd a podporiť ich práve nákupom u nich. Funguje aj výmena semien, či priesad medzi susedmi. Vytvorila som si záhon, ktorý je špeciálne tvorený z trvalkovej cibule, póru, divokej brokolice či zeleniny, ktorá sa sama vysemeňuje. Ale nie všetko, čo pestujem, rastie ako z vody. Pestovanie zeleniny je v tejto nadmorskej výške náročnejšie. Byť pestovateľom chce kus pokory, rešpektu i ochotu spolupracovať s prírodou. Raz som sa dočítala, že v Rusku pridávajú do krmiva pre zvieratá pomleté borovicové ihličie ako prírodné liečivo. Na Sibíri si z neho vyrábajú aj priadzu a má toľko ďalších možností využitia, že to, že som začala vyrábať aj borovicové nápoje, bola len otázka času.

Suší, zavára, vyrába rôzne produkty zo všetkého, čo vypestuje na gazdovstve. Foto: archív JŠ

Každý, kto sa venuje farmárčeniu, vie, že ide o namáhavú prácu, ktorá nie je vždy ocenená. Prečo ste sa rozhodli ísť ťažšou cestou?

Keď som ostala doma len na opatrovateľskom príspevku, značne sa obmedzil náš finančný príjem. Keď začalo byť jasné, že starostlivosť o dcéru bude asi doživotná, potrebovala som sa prispôsobiť situácii. Dopestovať potraviny pre rodinu bola úspora, ale príjem to nie je. Je veľa vecí, ktoré treba platiť. Rehabilitácie a terapie zhltnú mesačne veľké sumy z už tak obmedzeného rozpočtu. O čokoľvek majú hendikepované deti záujem, je nutné zaplatiť trénerovi či učiteľovi za individuálnu hodinu. V kolektíve to nie je možné. Potrebujú neustále asistenciu. Detské tábory, ktorých je na trhu tak obrovské množstvo, to je niečo, o čom môžu tieto deti len snívať. Som nielen rodič, matka, ale aj terapeut, priateľ, tréner, učiteľ, opatrovateľ, fyzioterapeut. A s pribúdajúcimi rokmi som z toho viac a viac unavená. Mám 43 a hrať sa s plyšákmi či hádzať si s ňou do basketbalového koša, keď ledva lapám po dychu, už nie je nič pre mňa. Rada by som bola pre ňu len „mama“. Tiež mám sny a svoje potreby. Chcela som zarobiť peniaze aj v týchto obmedzených podmienkach a pritom robiť niečo, čo ma bude baviť a napĺňať. Niečo, v čom nechám kus samej seba.

V Novej Bani je maličká farmárska predajňa. Jedného dňa, keď som tam kupovala bryndzu, som sa spýtala, že ak vyrobím niečo z rastlín dopestovaných prírodným spôsobom, či by boli ochotní to predávať. Súhlasili a spýtali sa ma, či by som nemohla ponúknuť aj sirupy. Prišlo mi to tak bežné a dostupné v každej rodine, že som si nevedela predstaviť, že by kúpil niekto sirup práve odo mňa. Zaregistrovala som sa v roku 2021 na hygiene v Žiari nad Hronom. Boli tam ku mne veľmi milí a ústretoví. Všetko mi povysvetľovali. Na Úrade práce sociálnych veci a rodiny v Novej Bani je rovnako prístup, ochota pomôcť a vysvetliť na skvelej úrovni. Chcela som vedieť, aké sú moje možnosti a za akých okolností je to kompatibilné so starostlivosťou o moju dcéru. A tak sa začal predaj z dvora a verejnosť sa mohla dozvedieť o Gazdovstve Zelienka.

Pod značkou Gazdovstvo Zelienka ponúka Janka na miestnych podujatiach a trhoch sirupy, sušené bylinky či domácu vegetu. Foto: FB Gazdovstvo Zelienka

Všimla som si, že na Facebooku vediete veľmi pekne profil Gazdovstvo Zelienka. Informujete sledovateľov o pestovaní, výrobe, o prírode. Vaše statusy sú naozaj poučné.

Ďakujem. Som rada úplne sama obklopená lesmi, rastlinami a zvieratami. Každý moment, kedy môžem byť len sama so sebou a nemusím byť za nikoho zodpovedná, je pre mňa veľký dar. Aj z týchto momentov zdieľam občas na FB Gazdovstva Zelienka i svojom osobnom profile svoje postrehy či úvahy.

Prezradili ste mi, že sa snažíte zužitkovať všetko zo záhrady. Aké netradičné pokrmy pripravujete?

Od malička ma priťahovalo to „iné“. Nikdy ma neuspokojila odpoveď mojej mamy na moju večnú otázku „Ale prečo?“ „Lebo to tak robia všetci!“ To, že ľudia bežne nejedia tulipánové lupienky so šľahačkou, ešte neznamená, že to nie je možné. Mám rada aj lieskové jahňady v čokoláde, je to prvý jarný dezert u nás doma. Vyrábam nápoje a sirupy z divokých plodov, so známych i menej známych byliniek. Sušené ovocné sladkosti kombinujem s kvetmi. V oblasti divokých jedlých rastlín existuje množstvo literatúry, veľa skvelých ľudí sa venujú vzdelávaniu a praktickým kurzom. Mňa baví tieto poznatky dávať do praxe a prinášať takouto hravou a chutnou formou k ľuďom. Často počujem, ako na jarmoku poznamenajú: „Aj orgován je jedlý?“ Áno, ale ten pôvodný, čo rastie u vašej babky, bude určite chutnejší.

Farmárčenie je náročné – fyzicky i časovo. Ako vyzerá váš bežný deň?

Deň sa začína živým budíčkom, robí ho gazda, ktorý je už viac než hodinu pred nami hore a má už nakŕmené zvieratá. „Dobré ráno dievčatá, je 6 hodín 30 minút a čas vstávať, vonku je príjemné počasie, 12 stupňov, jasná obloha a čaká nás krásny deň.“ Gazda má na starosti zvieratá, keď príde z práce, tak údržbu domu, stavbu rôznych štruktúr, starostlivosť o veľké stromy, palivové drevo a všetky tie činnosti, ktoré sú pre mňa ako ženu náročnejšie. Na mne je domácnosť, záhrada a predaj z dvora – od pestovania, spracovania, značenia až po predaj.

Ráno odvážam dcéru do školy. Pozriem maily, plán terapií či vyšetrení i kultúrny program vhodný pre Tamarku na daný týždeň. Podľa počasia sa rozhodnem, či treba polievať a čo bude možné zbierať a spracovať. Umývanie fľašiek, varenie, pasterizácia, značenie je jeden nekončiaci proces. Činnosti si rozdelím podľa toho, čo môžem robiť s Tamarkou, a na ktoré činnosti potrebujem pokoj. Tie robím, keď je v škole. Sú pracovné činnosti, ktoré ju postupne učím. Cieľ je vtedy iný a trvá to násobne dlhšie, než keby som to robila sama. Za niekoľko mesiacov to ale možno zvládne. Aj vynesenie odpadkového koša, či priniesť vajíčka v košíčku je už veľká pomoc. Keď si raz niekto kúpi od nás jedlé kvety, tak si môže byť istý, že sú od našej Tamarky, ktorá sa naučila ich precízne očistiť i vytriediť podľa farieb, celý čas sa pritom usmievala, lebo jej pritom hrala hudba od Kandráčovcov či Karla Gotta.

Napriek tomu, že si postupy neustále zľahčujem, úplne bezúdržbová záhrada ale nie je. Niektoré rastliny dostanú náležitú starostlivosť len raz za sezónu, pozemok je veľký. Vtedy si pomyslím, že by to chcelo veľkú rodinu. Závidím tým, ktorí žijú aj so starými rodičmi, ktorí občas navaria, vylúskajú fazuľu alebo sa zahrajú s deťmi. Hovorí sa, že všetko má svoje pre aj proti. Ale ja verím, že rodiny raz budú vedieť žiť na jednom pozemku, mať pritom pocit súkromia, rešpektu a vzájomnej lásky.

Na gazdovstve pestuje aj liečivé bylinky. Foto: archív JŠ

Máte 43 rokov, pred cca 16 rokmi ste radikálne zmenili svoj život, presťahovali ste sa a začali ste žiť prírodne. Práca na poli je náročná. Nikdy ste nemali zajačie úmysly, že by ste s tým sekli? Ste v Novej Bani šťastná?

Najväčší strach má o mňa moja mama. Vyrastala na východe, kde vlastnili kedysi 50 hektárov pôdy. Robila na poli od rána do večera. Preto sa presťahovala ďaleko odtiaľ do mesta a pracovala v závode. Prišlo jej oveľa jednoduchšie si kúpiť mrkvu v Lidli.

Myslím si, že začiatky sú všade náročné. Nech už začínate s čímkoľvek. Obdivujem každého živnostníka a podnikateľa. Toto si hovorím v momente, keď už nevládzem a som poriadne unavená. Ale nikdy mi neskrsla v hlave myšlienka, že by som tým sekla. Som tu šťastná.

Z mesiaca na mesiac vidieť ako Gazdovstvo Zelienka rastie do krásy, farieb, pestrosti. Máme jasný obraz vo svojich predstavách. Máme veľa pomocníkov od živej pôdy, vody, čerstvého vzduchu i hrejivého slniečka. Žije u nás množstvo hmyzu, živočíchov, vtákov. Všetko to ale bolo doteraz len o nás. Ak sa chceme živiť tým, čo nás baví, chceme preradiť ďalší rýchlostný stupeň. Radi by sme vytvorili podnik, kde bude tvorba pôdy, pestovanie a spracovanie v krásnej harmónii. Ale ako bývalí zamestnanci v priemysle, bez skúseností s podnikaním, to bude pre nás nová životná skúsenosť.

Manžel je vynikajúci vo vedení ľudí s rôznymi povahami i schopnosťami. Má sociálne cítenie. Je rád medzi ľuďmi, je veľký motivátor a vizionár. Ja zas viem dobre plánovať, myslím na detaily, som zručná a kreatívna. Vyhovuje mi práca aj osamote za PC. Máme obaja zmysel uplatňovať praktické, jednoduché a lacné riešenia. A máme viac než 20 rokov skúseností v projektovom riadení z priemyslu. Dlhé roky sme priamo v kontakte s hendikepovanými, ale aj s ich rodičmi. Nás samých sa to priamo týka. Chceme vytvoriť podmienky, aby aj večne „dospelé“ deti mohli napĺňať svoje základné potreby, cítiť sa užitočné. Je množstvo ľudí, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu dovoliť pracovať 8 hodín denne, či nedokážu pracovať v tempe, ktoré stanovila táto doba.

Raz som sedela pod jarabinou a sledovala ako 5-pruhová autostráda mravcov lezie po kmeni. Nepoznala som v tej chvíli riešenie, čo s nimi, ale vedela som, že určite existuje. Za pár dní k nám priletel krásny párik – Žlna zelená a ubytovali sa u nás. Živia sa mravcami.

Neviem ani v tejto chvíli, ako je možné rozbehnúť sociálny podnik, aj keď nie sú peniaze na úvodné investície, samotný rozbeh, mzdy. Ale verím, že riešenie existuje.

2 973