Počítačový mág Jobes: Rodičia ho po narodení dali na adopciu. Boli totiž súčasťou náboženskej komunity a on nemanželským dieťaťom

Bol jednou z vedúcich osobností počítačového priemyslu. Spoluzakladateľ spoločnosti Apple, akcionár štúdia Pixar, člen predstavenstva The Walt Disney Company a bezpochyby počítačový mág Steve Jobes sa podieľal na spustení revolúcie v oblasti osobných počítačov v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

S. Jobs sa narodil v San Franciscu. Jeho otec pochádzal zo Sýrie, mama Joanne mala nemecko-amerických predkov. Už krátko po narodení ho však dali biologickí rodičia na adopciu. Trval na tom otec jeho biologickej matky, ktorému sa nepáčilo, že si jeho dcéra začala so Sýrčanom a o ich manželstve nechcel ani počuť. Steve Jobs tak bol vnímaný ako nemanželské dieťa, ktoré prišlo do rodiny, ktorá bola navyše súčasťou náboženskej komunity. 

Adoptovali si ho Paul a Clara Jobsovci, ktorých Steve vždy považoval za vlastných. „Moja matka bola mladá absolventka univerzity a rozhodla sa dať ma na adopciu. Jej podmienkou však bolo, že moji adoptívni rodičia musia mať vysokoškolské vzdelanie. Tak sa stalo, že som sa mal po narodení dostať do rodiny právnika a jeho ženy. Tí si však na poslednú chvíľu rozmysleli, že by predsa len chceli radšej dievča,“ spomínal počas svojho prejavu v Stanforde a dodal: „Tak zavolali mojim terajším adoptívnym rodičom uprostred noci, aby sa ich opýtali, či ma chcú. Bez váhania povedali, že áno. Problém nastal vtedy, keď sa moja mama dozvedela, že nemajú vysokoškolské vzdelanie. Museli jej preto sľúbiť, že mňa na vysokú školu pošlú.“

Paradoxom je, že prísny otec Stevovej mamy, ktorý vzťahu so sýrskym mužom bránil, krátko po Stevovej adopcii zomrel, tak v uzavretí manželstva medzi jeho biologickými rodičmi už nestála žiadna prekážka.

V roku 1972 začal Jobes študovať na Reed College, ale už po jednom semestri štúdium zanechal. Neodišiel však úplne, naďalej chodil na kurzy (vrátane kaligrafie). O dva roky neskôr sa vybral na cestu do Indie, kde hľadal životné nápady, neskôr študoval aj zen-budhizmus. Evidente sa mu pôdu pod nohami podarilo nájsť, už v roku 1976 založil spolu s S. Wozniakom spoločnosť Apple, kde predávali Wozniakov osobný počítač Apple I. Začiatok veľkého úspechu a bohatstva im po roku priniesla výroba a predaj počítača Aplle II, ktorý sa stal masovo vyrábaným osobným počítačom.

V roku 1983 uviedli na trh počítač Apple Lisa, ktorého však úspech minul, rok po tom však prišiel z ich dielne Macintosh, prvý sériovo vyrábaný počítač s grafickým používateľským rozhraním. O pár mesiacov na to bol Jobs po dlhom boji o moc s vtedajším generálnym riaditeľom Apple donútený odísť zo spoločnosti. Vzal so sebou niekoľko zamestnancov Applu a založil firmu NeXT, ktorá sa špecializovala na vývoj počítačových platforiem pre vysoké školy a obchodné trhy. Do Applu sa však po dvanástich rokoch opäť vrátil – ako generálny riaditeľ. Stalo sa tak po tom, ako spoločnosť prevzala NeXT. Do veľkej miery sa Jobes zaslúžil o oživenie Applu, ktorý bol v tom čase na pokraji bankrotu. Úzko spolupracoval s britským dizajnérom J. Ivom na vývoji celého radu produktov – obchodu Apple Store, App Store, iMac, iPad, iPod, iTunes atď.

Rodina bola Jobesa po celý život veľmi dôležitá. V roku 1991 si vzal za manželku svoju dlhoročnú lásku Laurene Powell, s ktorou majú dievčatá Erin, Eve a syna Reedoma. Z predchádzajúceho vzťahu s maliarkou a novinárkou mal Jobs jednu dcéru Lisu Brennan-Jobs.

V roku 2003 bol Jobsovi diagnostikovaný neuroendokrinný nádor pankreasu. Zomrel v októbri 2011 vo veku 56 rokov na zástavu dýchania súvisiacu s nádorom.

• Zdá sa vám, že máte malý plat? Pozrite sa, či sa nachádzate v rebríčku povolaní, ktoré na Slovensku zarábajú najmenej
• Nikita Slovák: Sme ambiciózna krajina. Komisia „najväčších mozgov“ koalície prešetruje vakcínu vytvorenú nositeľmi Nobelovej ceny
• Ukrajina sa dočkala potrebnej pomoci. Nahnevaný Kremeľ sa pre ňu vyhráža vojnou medzi jadrovými mocnosťami
• Ruská technologická spoločnosť Planar odoláva sankciám. Jej dcérska firma dodáva pre americké letectvo a NASA
• Odbory na obojku: Etablovanie politicky krytých odborov pri „nadnárodkách“ nebude najlepšou správou pre budúcnosť tejto krajiny