Ukrajina v neistote, Izrael trochu istejší, ale nevie, čo od Trumpa očakávať. Zato v Budapešti otvárali tokajské, v Moskve nalievali vodku

Európa akoby prepadla panike. Prvá hlava štátu, ktorú po amerických voľbách sťali, je nemecká. Spory v nemeckej „Ampel Koalition“ (názov pre „semaforovú“ koalíciu červených (SPD), žltých (FDP) a zelených boli viditeľné už dávno a je to normálne. Slovenská vládna koalícia tiež prežíva krízu, aj keď unisono tvrdí, že sú to vlastne traja mušketieri a neopustia sa (ale oni sa už opustili, len si držia válovy alebo o ne bojujú).

V Nemecku, stále ešte motore európskej ekonomiky, to je inak. Po oznámení výsledkov amerických prezidentských pretekov sa vládna koalícia vedená Olafom Scholzom rozpadla a čaká sa na oznámenie dátumu predčasných volieb. V Nemecku dosť nezvyčajné, nie je to Taliansko. To je nepochybne aj dôsledkom vývoja v USA. Nemecký kancelár vystupoval akoby neutrálne, ale medzi diplomatickými vetami bolo jasne (kto sa pozerá na ZDF RTL alebo iné) počuť, že z Trumpa má hrôzu. Víťazstvo Trumpa seklo s ním aj s jeho farebnou koalíciou.

Inak v mimoeurópskom zahraničí: Izrael

Po oznámení výsledkov amerických volieb v Jeruzaleme síce, na rozdiel od Budapešti, korky od šampanského nevybuchovali, ale Izrael v novom americkom prezidentovi získal nádej. Človek, obklopený beštiami vždy musí dúfať, že mu niekto pomôže. Administratíva Biden-Harrisová dala židovskému štátu dokonca jednomesačné a viacbodové ultimátum, s tým, že ak ho nesplní, USA mu prestanú dodávať zbrane. Prečo? Konflikt v Pásme Gazy trvá už pridlho a gazanskí Arabi „neprimerane trpia“. Nevyrieknutý podtext? Mali ste s Arabmi urobiť niečo ako my s Hirošimou, Hamburgom alebo Drážďanami hneď a nie smiešne a výberovo zabíjať zločincov jedného po druhom. Nuž, praktiky IDF (izraelské obranné sily) sú iné, než aké platili v US Army alebo v Červenej armáde.

Izrael Trumpovi pri voľbách fandil v pomere (nepohlavnom) 4:1. Tak to vychádza z nie vždy spoľahlivých výskumných agentúr. Ale toto je relatívne spoľahlivé skóre. Za svojho prvého prezidentovania nevypočitateľný Donald Trump nechal premiestniť americkú ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema. A to prosím celého, nielen do jeho západnej časti, ale ako do „celku“. Do západnej časti svoje veľvyslanectvo už predtým presunulo aj Rusko, čím dalo najavo, že miluje rozdelené mestá ako Berlín alebo Komárno. Čo tak rozdeliť Bratislavu na južnú a severnú? V Petržalke by sídlila autonómna vláda budúcej Podunajskej slovenskej republiky.

Trump navyše v svojom prvom úrade prezidenta (2016 – 2020) uznal právo Golanských výšin na príslušnosť k Izraelu. Rovnako napr. nespochybňuje právo Ruska na Kaliningradskú oblasť alebo na Kurilské ostrovy. Trump je pre Izraelčanov jednoznačne lepšou voľbou ako Harrisová. To, že sa krátko pred voľbami označila za sionistku, berme s veľkou rezervou. Nielenže nebola sionistka, bola aj antisemitka. Tak si to aspoň vyložil radový Izraelčan.

Ale inak inde: Ukrajina

Štát, ktorý bojuje o tri základné veci pre svoje prežitie – národný jazyk, územnú celistvosť a členstvo v NATO – mal po oznámení výsledkov amerických prezidentských volieb hlavu v smútku. V Budapešti tieklo tokajské (hurá, menia sa hranice po Trianone), slovenský premiér si možno tiež potajomky „hrkol“ borovičku (ale to by ako kardiak nemal, viem, o čom ako sám kardiak hovorím).

Bidenova administratíva stála nie veľmi účinne (viazli dodávky sľúbených zbraní), ale politicky jednoznačne na strane Ukrajincov. Nový prezident (President-elect) Trump je zrejme ochotný Ukrajinu a jej celistvosť predať. Jeho slogan „America first“ neznamená nič iné ako „ruky preč od Európy“, máme dosť svojich starostí, venujme sa sami sebe. Ono to tak nepôjde, ale ako sa hovorí, to nechajme koňovi (ten má väčšiu hlavu ako politológ).

Joe Biden ale ostáva prezidentom ešte dva mesiace a ak to s podporou Ukrajiny myslí vážne, môže „zariadiť“ veľa vecí. Dodať Ukrajine kvantum zbraní na obranu alebo vydať povolenie, aby Ukrajinci ostreľovali Moskvu tak, ako to Rusi robia v Odese, Kyjeve a vlastne všade na Ukrajine. Možno Kremľu, ale skôr Rusom dôjde, že zaútočiť na Ukrajinu, okrádať ju o jej teritórium a vraždiť jej ľudí bola jedna obrovská chyba. Kedysi (druhá svetová) to Nemcom pomaly dochádzalo až potom, keď na nich začali padať bomby. Ale to už bol koniec tragédie, ktorú Nemecko, samozrejme v „záujme ochrany svojich menšín“, začalo.

Autor je bezpečnostný analytik.

162