Ukrajina o pár dní vstúpi do piateho roku vojny. Kremeľ okupuje približne 19 percent jej územia

Dňa 24. februára 2026 vstúpi Ukrajina do piateho roku vojny. V širšom kontexte však možno povedať, že konflikt Ruska na Ukrajine trvá už 12 rokov a začal anexiou Krymu vo februári 2014. Za štyri roky totálnej agresie, ktorú vedie Kremeľ voči ukrajinskému ľudu, kontroluje Rusko približne 19 % ukrajinského územia (vrátane Krymu a častí Donbasu obsadených pred rokom 2022). Podľa aktuálnych analytických dát (DeepState, ISW) je celková rozloha okupovaného územia približne 116 300 km. Je dôležité spomenúť, že v prvých mesiacoch vojny Rusko kontrolovalo až 27 % územia vrátane okolia Kyjeva, Černihiva a Sumy. Po úspešných ukrajinských protiofenzívach v roku 2022 sa však muselo z veľkej časti severu a z Chersonu stiahnuť. A zaujímavé je, že od augusta 2024 drží Ukrajina malú časť ruského územia v Kurskej oblasti (približne 500 – 800 km), čo Rusko doteraz nedokázalo plne dobyť späť.

Územia získané a udržané (2022 – 2026)

Luhanská oblasť: Rusko kontroluje takmer celú oblasť (cca 98 %). Po páde miest ako Severodoneck a Lysyčansk v roku 2022 sa front stabilizoval, no v roku 2025 a začiatkom 2026 ruské sily mierne postúpili v smere na Kupjansk.
Donecká oblasť: Tu prebiehajú najtvrdšie boje. Rusko získalo strategické mestá ako Mariupol (máj 2022), Bachmut (máj 2023) a Avdijivka (február 2024). Aktuálne ruské vojská tlačia na logistické uzly Pokrovsk a Kurachove.
Záporožská oblasť: Rusko okupuje južnú časť vrátane miest Melitopol, Berdjansk a najväčšej európskej jadrovej elektrárne v Enerhodare. Frontová línia tu zostáva relatívne stabilná od neúspešnej ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023, s miernym ruským postupom pri obciach ako Robotyne začiatkom roka 2026.
Chersonská oblasť: Okupovaná je ľavobrežná (východná) časť oblasti. Samotné mesto Cherson bolo oslobodené Ukrajinou v novembri 2022 a rieka Dnipro dnes tvorí prirodzenú frontovú líniu.

Ukrajina začala pripravovať prezidetntské voľby aj referendum. Podľa RBK-Ukrajina tlačia Spojené štýty na V. Zeleneského, aby sa obe hlasovania uskutočnili do polovice mája, inak by Ukrajina mohla stratiť bezpečnostné záruky od USA. Niektoré zdroje uvádzajú, že ich ukrajinský prezident plánuje vyhlásiť ešte vo februári, čo však prezidentská kancelária V. Zelenského poprela s tým, že kým nebude zaistena bezpečnosť, žiadne oznámenia nezaznejú. Prezidentské voľby sa na Ukrajine mali konať ešte v roku 2024, legislatíva to však krajine nepovoľuje kvôli vojnovému stavu.

Ruské vojenské jednotky čelia problémom kvôli výpadku siete Starlink. Ako informuje CNN, tento komunikačný systém prevádzkovaný spoločnosťou SpaceX je pre moderný boj kľúčový. Elon Musk, majiteľ spoločnosti, sa tak v očiach mnohých postavil proti Putinovým silám. Výpadky internetu spôsobujú ruským vojakom obrie logistické a taktické komplikácie. Bez stabilného spojenia je pre nich takmer nemožné efektívne koordinovať útoky dronov. Ukrajinská strana, naopak, tento technologický posun vníma ako svoju strategickú výhodu. Terminály Starlink sa na ruskú stranu majú dostávať neoficiálnymi cestami cez tretie krajiny. SpaceX sa snaží zamedziť zneužívaniu svojich technológií na fronte, aktuálna situácia ukazuje, akú veľkú moc majú súkromní technologickí hráči v konflikte. Pre ruskú ofenzívu môže tento náhly výpadok znamenať výrazné oslabenie v prvej línii.

Špeciálny dron, ktorý bol venovaný ženskej dronovej jednotke. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Ukrajinský zásah základne s raketami. Ukrajinské sily podnikli ambiciózny útok zameraný na ruskú základňu s raketami Orešnik, informuje Unian. Táto operácia predstavuje priamy úder na jednu z najmodernejších pých Putinovho arzenálu. Podľa dostupných správ mali byť pri útoku použité drony alebo rakety s dlhým doletom. Základňa, kde sa tieto balistické rakety stredného doletu nachádzali, utrpela škody. Pre Kremeľ ide o citlivú stratu, keďže Orešnik mal slúžiť ako hlavný nástroj zastrašovania. Ukrajina týmto krokom demonštruje schopnosť zasiahnuť strategické ciele hlboko v tyle. Zničenie alebo poškodenie týchto systémov môže výrazne ovplyvniť ďalší priebeh bojov.

Začiatkom februára prebehlo v Spojených arabských emirátoch dôležité kolo trojstranných mierových rozhovorov (Ukrajina, Rusko, USA). Hoci sa nedosiahol zásadný prielom v ukončení bojov, došlo k dohode o výmene 314 vojnových zajatcov, čo je prvá takáto veľká výmena od októbra 2025. Následne americká strana navrhla ďalšie kolo rokovaní, ktoré by sa malo uskutočniť o pár dní v USA (pravdepodobne v Miami). Ukrajina už potvrdila svoju účasť. Podľa zverejnených informácií sa rokuje o 20- až 28-bodovom pláne, ktorý zahŕňa územné ústupky (Rusko trvá na stiahnutí ukrajinských síl z celého Donbasu, Kyjev túto podmienku zatiaľ kategoricky odmieta), neutralitu Ukrajiny (navrhuje sa ústavný záväzok Ukrajiny, že nevstúpi do NATO, výmenou za iné bezpečnostné záruky) a demilitarizovanú zónu (malo by vzniknúť pásmo, na ktoré by mohli dohliadať európske jednotky, čo však Rusko označuje za „zahraničné zasahovanie“). Washington stanovil neformálny cieľ ukončiť vojnu do júna 2026. Európski lídri sú však skeptickí a varujú, že bez skutočných ústupkov zo strany Moskvy mierové snahy zlyhajú.

Útoky na civilistov sú bežnou súčasťou ruskej vojny. Zdroj FOTO: FB/dnesna ukrajine.cz

Ruským silám plánujú spôsobovať veľké straty. Ukrajinský minister obrany M. Fedorov predstavil odvážnu stratégiu zameranú na oslabenie nepriateľa. Hlavným cieľom Kyjeva je eliminácia až 50-tisíc ruských vojakov v priebehu jedného mesiaca, informuje The Kyiv Independent. Tento plán má za cieľ vyvolať v ruských ozbrojených silách kolaps a podlomiť morálku. Dosiahnutie takejto vysokej bilancie si vyžaduje nasadenie najmodernejšej techniky a dronov. Ukrajinské velenie sa spolieha na kombináciu presného delostrelectva a spravodajských informácií. Odborníci upozorňujú, že ide o nesmierne náročnú úlohu, ktorá si vyžiada obrovské zdroje. Zvýšená intenzita bojov na frontovej línii potvrdzuje odhodlanie Ukrajiny prevziať iniciatívu. Tento strategický ťah je jasným signálom pre Moskvu, že Kyjev v obranne krajiny nepoľaví. Sama Ukrajina čelí problémom s ľudskými zdrojmi na fronte, úrady priznali, že hľadajú približne dva milióny ľudí, ktorí sa vyhýbajú mobilizácii a približne dvestotisíc ľudí odišlo od jednotiek bez povolenia.

Ruská propaganda sa v poslednom čase intenzívne zameriava na Lotyšsko a jeho politiku. Moskva sa snaží v mediálnom priestore vykresliť túto pobaltskú krajinu ako rusofobnú, upozornila správa Úradu pre ochranu ústavy. Podľa tamojšej tajnej služby je cieľom vyvolať dojem, že ruská menšina je utláčaná. Tento naratív slúži na destabilizáciu spoločnosti a oslabenie jednoty Európskej únie. Ruské štátne médiá pravidelne kritizujú Lotyšsko za obmedzovanie ruského jazyka a kultúry. Úrad pre ochranu ústavy varuje, že Lotyšsko čelí podobným metódam ako kedysi Ukrajina. Propagandistické kampane sú koordinované tak, aby ospravedlňovali nepriateľské kroky Ruska. Lotyšská vláda preto prijíma prísne opatrenia na ochranu svojej informačnej bezpečnosti.

270