„Ostrov slobody“ na kolenách. Kríza na Kube je trvalá, tentokrát zostal režim bez kamošov

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay

Kubánsky režim síce nikdy nezískal srdcia svojho obyvateľstva, ale vo svete mal podporu ľavicových režimov a dlhé roky ho ekonomicky držali nad vodou ZSSR a ďalšie komunistické štáty, potom Rusko a Venezuela.

Ale tie časy sú preč. Vnútorne mu síce nič nehrozí, keďže kontroluje justíciu, bezpečnostné zložky, tajnú políciu a ozbrojené sily, ale hospodársky je dnes na dne.

Doprava kolabuje, nemocnice fungujú na extrémny krízový režim

Na vine je palivová kríza, t j. nedostatok dodávok ropy potom, čo USA uniesli z Caracasu Nicolása Madura a pritlačili na venezuelskú vládu v otázke veľkorysého zásobovania Kuby ropou. Tento zdroj teraz vyschol a samotné Rusko sa borí so sankciami a ekonomicky ho vyčerpáva vojna na Ukrajine.

Kuba tak čelí obrovskej energetickej a dodávateľskej kríze. Hlavným spúšťačom problémov sú, samozrejme, Spojené štáty, ktoré z veľkej časti odrezali ostrov od dodávok ropy, čo znamená deficity pri výrobe elektriny, doprave aj v priemysle. Katastrofálny stav kubánskeho hospodárstva v Európe veľa záujmu nevzbudzuje, prednostne sa tejto krajine a vôbec Latinskej Amerike venujú z pochopiteľných dôvodov médiá v Španielsku, či je to ABC a najmä El País. Predovšetkým druhý menovaný denník – jednotka na španielskom trhu – prináša pravidelne informácie o vývoji na ostrove. A tie údaje sú dosť ponuré. 

Komunistická vláda v Havane reagovala celoštátnym prídelovým systémom. Drasticky obmedzila zdravotnú starostlivosť, obmedzila miestnu dopravu aj vzdelávacie služby (školy dostali maximum voľných dní). Takmer totálne bola obmedzená medzinárodná letecká doprava. Ostatní prípadní dodávatelia, ktorí by nahradili výpadok z Venezuely, Rusko a Alžírsko, nedodali od konca minulého roka takmer nič. To ďalej zosilňuje historickú krízu Kubáncov a životy obyvateľstva, ktorému sa trochu uľavilo po zavedení „drobného“ kapitalizmu v krajine.

Ešte len v pondelok kanadská letecká spoločnosť Air Canada prerušila svoje lety na Kubu. Dôvodom je, samozrejme, nedostatok leteckého paliva na ostrove. Prevádzkovať bude kanadská letecká spoločnosť iba tzv. „vyprosťovacie“ lety, ktoré dopravia späť do Kanady okolo 3000 turistov, ktorí tam uviazli. Palivo sa preváža v zásobách, poprípade sa núdzovo dopĺňa pri tankovacích zastávkach.

Postihnutý bude najmä kubánsky cestovný ruch, ktorý sa na ostrove podieľa na HDP obrovským percentom už preto, že dovolenka na Kube je až rozprávkovo lacná. Samotní Kanaďania patria k početnej klientele kubánskeho turistického trhu a podľa štátneho štatistického úradu pricestovalo v roku 2026 na ostrov 754 000 návštevníkov z tejto severoamerickej krajiny.

Nedostatok energie medzitým ovplyvňuje aj väčšinu oblastí verejného života. Kubánska vláda oznámila, že obmedzuje hospitalizácie a operácie iba na kritické prípady. Znamená to, že prístup k plánovaným zákrokom pozastavili na neurčito. Toto sa deje v krajine, ktorá desaťročia vyhlasovala, že má najlepšie zdravotníctvo v Latinskej Amerike.

„Na vine“ sú americké sankcie

Tak to aspoň tvrdia kubánski vládni predstavitelia, ktorých citovali na CNN. Prezident USA D. Trump vyhlásil, že Kuba sa môže vyhnúť ďalšiemu zhoršovaniu situácie, ak bude „pripravená na dohodu s USA“. Tá by mohla zahŕňať navrátenie majetku, ktorý Kubánci americkým vlastníkom vyvlastnili bez náhrady po revolúcii v r. 1959. Kuba sa oficiálne vyjadrila, že rokovaniam o dohode je kedykoľvek otvorená.

Na udalosti, samozrejme, reagovalo aj Rusko a označilo americkú politiku za „neokoloniálnu praktiku“. Pravda je ale ešte niekde inde. Ak chcete v USA nájsť skutočných, nefalšovaných antikomunistov, musíte navštíviť Floridu. Tamojšia kubánska komunita je obrovská, jej láska ku Kube bezbrehá a nenávisť voči kubánskemu režimu nepredstaviteľná.

Autor je bezpečnostný analytik.