Na vývin detskej reči má veľký vplyv už aj to, ako bábätko držíte a polohujete, upozorňuje logopedička

Vplyv na vývin reči má aj to, ako dieťa držíte, polohujete, či ako sa prisáva k prsníku. Je dôležité dieťa stimulovať a prispôsobiť sa jeho tempu hravým spôsobom. Foto: Archív ZJ Je dôležité dieťa stimulovať a prispôsobiť sa jeho tempu hravým spôsobom. Foto: Archív ZJ

Klinická logopedička PhDr. Zuzana Jandová, PhD. tvrdí, že absolútnym základom pre vývin reči je pohyb, správne rozvíjanie hrubej a jemnej motoriky a komunikácia, ktorá musí byť postupná a jednoduchá. Pred 15 rokmi vytvorila súkromné Logopedické centrum ASOBI, v ktorom sa deťom s oneskoreným a narušeným vývinom reči venujú komplexne a priestor dostávajú odborníci z viacerých oblastí.

Čo všetko okrem správnej výslovnosti riešia logopédi?

Venujeme sa komplexnej logopedickej terapii u detí. Čo to znamená? Mozog každého dieťaťa je jedinečný a individuálny. Kým u jedného zaberie na určitý problém konkrétna technika, u druhého to fungovať nemusí. Dôležité je stále objavovať nové prístupy a aplikovať ich do praxe. Aby sa dieťa posúvalo, je dôležité nepristupovať k nemu len v jednom smere, ale kombinovať rôzne techniky, prístupy a mať nad vecami nadhľad. Práve z toho dôvodu sa  prioritne nevenujeme len reči, ale komplexnému riešeniu problémov neurovývinových porúch. Kombináciou a komparáciou jednotlivých metód a techník sa snažíme individuálne a komplexne pomáhať každému dieťaťu. V detskej klinickej logopédii ide o pomerne nový trend. Kedysi sa jeden problém riešil jedným spôsobom. Na Slovensku tento prístup pretrváva aj v súčasnosti. Na dieťa sa nepozeráme celostne, kým v zahraničí to už je bežné. V klinickej logopédii je multidisciplinárny prístup najdôležitejší. Je potrebné dať priestor ďalším odborníkom. Dieťa po prvom vyšetrení v našej ambulancii odosielame k iným odborníkom, ako je ORL lekár, neurológ a klinický psychológ, pretože len s ich vyjadrením z diagnostiky vieme správne nastaviť klinicko – logopedickú terapiu. V našom zariadení je dieťa automaticky dané do starostlivosti špeciálneho pedagóga – surdopéda, ktorý stimuluje oblasť hrubej a jemnej motoriky, klinického logopéda, ktorý stimuluje oblasť reči a psychológa, ktorý stimuluje kognitívnu oblasť a emócie.

V roku 2007 ste založili a vytvorili súkromné Logopedické centrum ASOBI, jediné svojho druhu na Slovensku. Viete porovnať situáciu v odbore vtedy a dnes?

Ako odborníčka, keď som ešte sama nemala vlastné dieťa, som sa v minulosti na deti pozerala tabuľkovo. Brala som ako vedecký fakt, že v určitom veku by malo dieťa dosiahnuť určité schopnosti a vedomosti. Až keď sa mi narodilo vlastné dieťa, začala som sa pozerať na vývin inými očami. Pochopila som, že pravidlá, fakty a tabuľky, ktoré sa uvádzajú v knihách, neplatia na každého a ani nemôžu. Mozog každého z nás je iný, jedinečný, aj keď sú niektoré jeho črty rovnaké. Najdôležitejšie je začať rozvíjať u dieťaťa hrubú motoriku a s tým som začala aj ja, hneď po pôrode. Nemôžete stavať dom, ak nemáte postavené základy. Až postupom času som tomu v praxi naplno porozumela a budem si túto vetu pamätať do konca svojho profesionálneho života a riadiť sa ňou.
Práve hrubá motorika je základom pre ďalší vývin dieťaťa, vývoj motorických, kognitívnych a rečových schopností. Keby som si to neoverila na svojom vlastnom dieťati, neuverím, že to tak je. Už od prvého dňa je dôležité, ako dieťa držíte, polohujete, či ako sa dieťa prisáva k prsníku, to všetko má obrovský vplyv na vývin jeho reči. No svoju dcéru som do ničoho netlačila. Je dôležité stimulovať dieťa a prispôsobiť sa aj jeho tempu hravým spôsobom. Počas 15 rokov praxe som premýšľala nad tým, čo je v rámci prístupu k deťom v klinickej logopédii dôležité. To, čo  som sa učila na škole, som nepovažovala za dostatočné, potrebovala som viac informácií. Vedela som, že v našom odbore musí existovať ešte niečo, čo deťom pomôže. V praxi som pochopila, že základom pre reč je pohyb a neuropsychológia.

V logopedickom centre Asobi sa deťom venujú špecialisti z rôznych oblastí – špeciálni pedagógovia, klinickí logopédi a psychológovia. Foto: Archív ZJ

Rastie počet detí s poruchami reči?
V dnešnej dobe je obrovský nárast detí s narušenou komunikačnou schopnosťou. Rodičia si už ale našťastie vedia všetko vygoogliť, takže našu ambulanciu navštevujú s deťmi často veľmi skoro, už keď majú deti jeden rok. To je veľmi dobré, pretože do siedmeho roku života sa nervová sústava rozvíja najviac. To, čo dieťaťu dáte dovtedy, je jeho súčasťou celý zvyšok života. Najčastejšie naše centrum navštevujú deti, ktoré majú oneskorený vývin reči, verbálnu dyspraxiu alebo sa objaví zajakavosť. U dnešných detí je narušená často aj artikulácia. Tieto problémy sú vždy prepojené aj s problémami v pohybe tela. Prichádzajú ku mne aj deti s myofunkčnou poruchou, čo je oslabený sval jazyka. Dôvodom je, že dlho pijú z fľašky a používajú cumlík, čiže je stále prítomný reflex sania. To sa odráža v ich schopnosti vyslovovať „r“, „l“ a sykavky. Aj vtedy treba dieťa čo najskôr učiť polohovať jazyk a trénovať vyslovovanie problematických písmen. A tiež to má svoj základ v hrubej motorike. Teším sa, že je informovanosť rodičov dnes na vysokej úrovni. Rodičia by nemali čakať, kým sa dieťa rozrozpráva. Napríklad aj pri vzniku zajakavosti „múdre knihy“ hovoria, že je dobré počkať 6 mesiacov,  či zajakavosť sama nevymizne a keď nevymizne, vtedy vyhľadať logopéda. Prečo čakať? Terapiu treba zahájiť hneď, nakoľko ide o nezrelú nervovú sústavu u dieťaťa a tú je dôležité správne stimulovať hneď.  Je lepšie usmerňovať dieťa a riešiť problém skôr a vyhnúť sa tak prerastaniu do väčších problémov.

Nedávno ste vaše centrum v Bratislave rozširovali. Ako dnes funguje, čo všetko poskytujete?

Tak, ako som už spomínala, komplexnú starostlivosť od narodenia, konzultácie rodičom, stimuláciu detí od narodenia, pretože prvé tri roky života u detí sú najdôležitejšie v oblasti jeho vývinu. Už od prvého dňa života je dôležité nebyť hyperprotektívny a nechať dieťa objavovať svet. Samozrejme, je treba ho usmerniť, no zároveň mu treba dovoliť veci skúšať a sledovať. V ľudskom tele všetko so všetkým súvisí. Napr. správne polohovanie je dôležité pre rozvoj motorických zručností, ak je dieťa nesprávne polohované, môže mať rúčky či nohy ochabnuté a na druhej strane môže mať napäté krčné a artikulačné svaly, čo nie je dobré pre artikuláciu v budúcnosti. Rodič by mal vedieť, ako dieťa polohovať a ako s ním manipulovať. Je tiež dôležité nechať dieťa chodiť bosé. Hmat a vedomie vlastného tela – propriorecepcia napomôžu dieťaťu uvedomiť si polohu svojho tela v priestore. Keď dieťa nohou skúma rôzne povrchy, prenáša nové poznatky do mozgu a aj takto rozvíja kognitívne a rečové schopnosti. Ak ste na dovolenke, nechajte dieťa chodiť po kameňoch či vo vode. A nesmierne dôležitá je aj komunikácia, ktorá musí byť postupná a jednoduchá.

Kedy by podľa vás mali rodičia zbystriť pozornosť? Každé dieťa má individuálny vývin, niektoré sa rozrozprávajú skôr iné neskôr. Kedy by mala byť reč už naozaj zrozumiteľná?

V prvom rade, chcem upozorniť, že rodičia a najmä mamy by si nemali dávať za vinu, že ich dieťa má nejaký problém a že mohli alebo mali urobiť niečo inak. Existuje viacero príčin, ktoré sa prelínajú. Jednou z nich je, že matka mala nejaký problém pred tehotenstvom alebo prekonala nejakú chorobu počas tehotenstva, užívala lieky. Problémy môžu súvisieť aj s  umelým oplodnením, či s vysokým krvným tlakom počas tehotenstva, cukrovkou. Najväčšie zrenie nervovej sústavy, mozgu je najmarkantnejšie do 3. týždňa života plodu a v prvých troch mesiacoch života vnútromaternicového vývinu prebieha najväčší vývin všetkých orgánov. Je to obdobie, keď matka často ani nevie, že je tehotná. Preto je dôležité plánované rodičovstvo. Žena sa tak môže na tehotenstvo lepšie pripraviť, vyhnúť sa nezdravému spôsobu života. Dôležité je užívať kyselinu listovú, ktorá vplýva na správny vývin. Na vývin dieťaťa vplýva aj pôrod, ak dieťa malo ťažký pôrod, môže dôjsť k nedokysličeniu mozgu. Dôležité je tiež otužovanie dieťaťa, pohyb a pobyt v prírode. U svojho dieťaťa sa snažím čo najviac oddialiť používanie tabletu alebo mobilu. Pri jeho používaní má dieťa nesprávne polohované telo, je zhrbené a bez správneho držania tela nemôže správne dýchať a nemôže sa rozvíjať ani rečovo, ani kognitívne. Podľa výskumov by dieťa nemalo v žiadnom prípade prísť do kontaktu s tabletom či mobilom do tretieho roku života a do siedmeho len pár minút denne. Pri ceste v aute namiesto filmu na tablete deťom pustite CD s rozprávkou alebo hudbou. Stimuluje sa tým predstavivosť, sluchové vnímanie a v neposlednom rade reč. Na správy vývin je pre deti ideálne plávanie, pre dievčatá je skvelou formou pohybu synchronizované plávanie.

Ak je aj reč detičiek v škôlkarskom veku už zrozumiteľná, väčšinou sa objavuje zlá výslovnosť. Ako s ňou prirodzene a cielene pracovať? Dá sa odstrániť aj bez odborníka? Napríklad výslovnosť sykaviek, račkovanie…

Neuropsychológia a vedomosti ohľadom fyziológie a patofyziológie fungovania tela sú základom pre nastavenie správnej stimulácie u dieťaťa. Toto dokáže len naozaj dobrý odborník. Len dobrý odborník vie zhodnotiť stav dieťatka a nastaviť správnu terapiu. Týka sa to aj „obyčajnej“ výslovnosti. Nesprávnej výslovností predchádza celý rad faktorov nesprávneho vývinu, od prítomností sacieho reflexu, ktorý už mal byť potlačený až po oslabenú propriorecepciu (vnímanie signálov zo svalov a šliach) v ústnej dutine. Len správny odborník vie nastaviť základy pre správnu výslovnosť. Takže určite neodporúčam, aby rodičia riešili svojpomocne akýkoľvek vývin u dieťatka. Tiež je veľmi dôležité, aby rodič konzultoval stav svojho dieťatka a jeho pochybnosti s odborníkom, klinickým logopédom, nie logopédom, ale odborníkom, ktorý má „atestáciu z lekárskych odborov“, pretože len klinický logopéd vie zhodnotiť všetky tieto náležitosti.

Neuropsychologické metódy podporujú pomocou ľahkých hier a cvičení dozrievanie mozgových štruktúr zodpovedných za konkrétne psychické funkcie. Foto: Archív LCA

Aké následky môže mať neriešenie alebo zanedbanie rečových problémov?

Keď je riešenie porúch zanedbané v mladom veku, môže prerásť do porúch písania alebo čítania. Nezrelá nervová sústava sa prejavuje aj v opakovaní slov, ktoré môže vyústiť do zajakavosti. Máme veľa detí, ktoré majú nízke sebavedomie, pretože nesprávne artikulujú. Nechcú komunikovať so spolužiakmi, lebo si uvedomujú, že v ich reči je niečo inak. Každé dieťa si uvedomuje, že sa niečo deje v jeho prejave. Následne sa nabaľujú psychické problémy. Aj dospelí k nám prichádzajú s poruchami artikulácie, zajakavosťou, či s poruchami písania a čítania. U ľudí s poruchou reči sa častokrát objavujú aj pomalšie reakcie, napríklad pri šoférovaní, nevedia sa dobre bicyklovať alebo korčuľovať, majú pohybové problémy.

V súčasnosti sa stalo populárnym aj znakovanie pre bábätká tzv. Baby Signs. Je podľa vás táto komunikačná stratégia užitočná pre rozvoj reči?

Od narodenia, dokonca už počas tehotenstva, keď sa matka prihovára dieťaťu alebo mu spieva, sa vyvíja reč dieťatka. Je vedecky dokázané, že sa týmto spôsobom stimuluje sluchové vnímanie. Neskôr treba dbať o to, ako s dieťaťom komunikujete a ako sa mu prihovárate. Ja som so svojou dcérou začala čítať knihy vo štvrtom mesiaci jej života a používala znaky. Pravidelne sme každý deň listovali v malých pískacích knihách a rozprávala som jej o tom, čo v nich je a znakovala. Týmto spôsobom sa rozvíja komunikácia, kontakt s knihou, podporujete záujem o čítanie v neskoršom veku, tiež nastavujete režim a stimulujete pozornosť, zrakovú a sluchovú oblasť. Znakovanie je jedna z najdôležitejších vecí vo vývine dieťatka. Neskôr, keď mala si 6 mesiacov sme prešli k čítaniu dlhších príbehov. Vydržala 5-10 minút, čo úplne stačilo. V tri a pol roku sme čítali rozprávky od Dobšinského, ktoré mi vedela zreprodukovať, samozrejme, svojím podaním. Dôležité je aj globálne čítanie, čo znamená, že pri čítaní knihy ukazujete aj slovo, ktoré ste práve prečítali, aby si dieťa fixovalo jednotlivé znaky. Vstup do školy bol pre ňu bezproblémový, čítanie a písanie mala ukážkové. Takisto je momentálne v bilingválnej škole a zvláda učivo o rok vyššie. Aj napriek problémom, ktoré sme mali pri pôrode, zvláda všetko bez problémov. Môžem a dovolím si tvrdiť, že je to tým, ako som sa jej venovala a nastavila stimuláciu u nej od prvého momentu na svete až do 7. roku.

Zuzana priznáva, že sa po narodení dcérky začala na vývin detí pozerať inak a za najdôležitejšie považuje rozvíjať u dieťaťa hrubú motoriku. Foto: Archív ZJ

Čo ešte môžu rodičia urobiť pre správny vývin reči svojich detí? Treba sa vyhnúť “šušlavej” komunikácii s bábätkami, cumlíkom a fľaškám?

Komunikácia musí plynúť prirodzene. Nemalo by to byť len rozhodnutie rodiča, že v určitom momente začne dieťa niečo učiť, ak to situácia prirodzene neprináša. Komunikácia by mala prebiehať kontinuálne, celý deň, v prirodzenom prostredí. Neutrálny hlas nie je určite správny. Dieťa potrebuje, aby ste menili modalitu, tón hlasu, aby videlo, či ste nahnevaní, alebo sa k nemu prihovárate milo. Ani „šušlavý“ spôsob reči nie je správny, no niekedy sa tomu neubránite, lebo dieťa je roztomilé. Dôležité je nerobiť to stále. Deti veľmi veľa odpozorujú a dokonca už vo štvrtom či piatom mesiaci dokážu od ostatných ľudí odpozerať artikuláciu, ak sa im prihovárate tvárou v tvár a napodobniť podobné pohyby jazykom alebo sánkou. Hlavné je pri vývine reči uplatňovať zdravý rozum. Najdôležitejšia je matkina intuícia. Sama vie, alebo by aspoň mala vedieť, čo je pre jej dieťa najlepšie.  

Vo vašej dizertačnej práci ste sa na Karlovej univerzite v Prahe venovali zajakavosti. Ste aj lektorkou kurzu chronickej zajakavosti. Ako túto tému naďalej v spolupráci s ďalšími odborníkmi skúmate?

Som veľmi vďačná, že som dostala tú možnosť byť súčasťou tímu na Karlovej univerzite u Doc. Klenkovej. Je vynikajúca odborníčka a hlavne skvelý človek a som jej vďačná, že si ma vybrala do svojho tímu. Do dnešného dňa chodím prednášať študentom na Karlovu univerzitu a vždy sa tam nesmierne teším. Stali sa z nás priateľky. Ja som vždy tvrdila, že zajakavosť, resp. narušená plynulosť reči, má svoje príčiny v ranom detstve, v tzv. mozgových štruktúrach. Zase sme pri neuropsychológii a jej zákonitostiach. Naše interné výskumy ukazujú, že každé jedno dieťatko má pri zajakavosti narušenú bilaterálnu integráciu, tzn. má narušené prepájanie mozgových hemisfér cez corpus callosum. Takisto aj lateralita (poz. red.: prednostné používanie jedného z párových orgánov – ruky, nohy, oči) je u týchto detí skrížená alebo nevyhranená. Sluchové spracovávanie to isté. Neznamená to však, že deti a dospelí majú orgánové poškodenia v mozgu. Majú oslabené funkcie, ktoré sú zodpovedné za prepojenie tzv. reči, rečového spracovávania a vnímania rytmu. Už pán profesor Lechta, ktorý bol mojím garantom v rámci pregraduálneho štúdia a s ktorým som mala tú veľkú česť, že si ma vybral spomedzi študentov, aby som s ním začala prednášať o tejto problematike, hovoril o tomto možnom probléme.  Jemu vďačím za to, že som sa na reč a na vývin detí začala pozerať cez neuropsychológiu. Mrzí ma, že v dnešnej dobe najmä školskí logopédi idú len po symptómoch, nie po príčine. Tým sa problém neodstráni, len zamaskuje a dostane sa na povrch zase pri psychicky náročnejšom probléme.

Čo vás viedlo k štúdiu logopédie? A čo máte na vašej práci najradšej?

Moja mama. Jej vďačím za všetko po profesionálnej aj osobnej stránke. Vďačím jej za to, že môj život a svoju prácu mám veľmi rada. Ona je klinická logopedička a vždy ma viedla aj týmto smerom. Vždy som sa vedela s ňou poradiť pri nejakom probléme, ktorý som mala v práci a vždy mi poradila. A robím to dodnes, hoci som už skoro 20 rokov v praxi. Nikto si nesmie myslieť, že vie všetko v rámci odboru. Treba vždy mať veľkú pokoru aj v tomto odbore, ako je klinická logopédia. Vždy sa teším, ak mi príde mail od rodiča, ako sme pomohli jeho dieťatku, ako sme ich nasmerovali. No tiež nemáme zázračné prútiky, ktorými šibneme a dieťatko vyliečime. Ani my nevieme pomôcť všetkým deťom. Existujú rôzne neprebádané oblasti v mozgu, objavujú sa nové a nové syndrómy u detí, o ktorých ani vedci nevedia, ako budú napredovať a čo ovplyvnia u detí v rámci vývinu. Ale viem, že vždy sa snažíme rodičom vyjsť v ústrety a usmerniť ich vo vývine. Toto ma naučila moja mama a ja som to pochopila, až keď sa mi narodila moja vlastná dcéra. Každý rodič si želá šikovné, múdre a zdravé dieťatko. A ja mu rozumiem a pozerám sa na každého z ľudskej stránky.  

Ako veľmi zasahuje vaša profesia aj do súkromného života? Dá sa vôbec oddeliť?

Úprimne? Nedá, aspoň ja to nedokážem. Na telefóne mám nastavené všetky mailové schránky, ktoré má naše zariadenie a vidím aj o polnoci, ak niekto napíše a snažím sa hneď reagovať a pomôcť. Dokonca aj keď som s rodinou na dovolenke. Keď sa tak zamyslím, ja som za 20 rokov nemala takú dovolenku, kde by som mala vypnuté telefóny. Niekedy prídu dni vyhorenia, dni sklamania, najmä v tejto dobe, keď si všetci myslia, že majú svoje práva a môžu si dovoliť všetko komentovať, majú právo na svoj vlastný názor a je jedno, či je arogantný… Mám pocit, že ľudia prestali byť ľuďmi. Ale potom prídu dni, kedy sa nesmierne teším z napredovania našich detí, keď príde rodič a povie, že sme im veľmi pomohli. Vtedy som aj ja šťastná. Ale viem, že nikdy neoddelím svoj osobný život od profesionálneho, ale snažím sa balansovať medzi tým, aby som mojej rodine, dcére, manželovi dala všetko, čo potrebujú odo mňa. Mám skvelý a úžasný tím ľudí, ktorým maximálne dôverujem a stojím za nimi v každej situácii.  A toto je môj svet a môj život, za ktorý som veľmi vďačná.