Rusi klamú patologicky, ukazujú to dejiny. Ale vojnová lesť má svoje opodstatnenie, je stará a univerzálna

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Jedným z najnáročnejších problémov, ktorým čelia západné vlády, vždy bolo, ako sa vyrovnať so sovietskym a neskôr ruským patologickým zvykom klamať. A to aj vtedy, keď to vlastne vôbec nie je potrebné.

Lož je treba oddeliť od takých foriem, ako je vojnová lesť, kde má svoje opodstatnenie, je stará ako dejiny vojen a je univerzálna.

Akákoľvek informácia z ruskej strany vyzerá nevierohodne, aj keby náhodou bola pravá

V nedávnych dňoch vydala ruská strana „zaručenú“ správu, že ukrajinské drony zaútočili na Moskvu. Deje sa tak v čase, keď naopak ruské drony zbesilo útočia na Kyjev. Rozum tu teda ostáva stáť, keď Rusko hovorí o ukrajinskom „štátnom terorizme“. Logika počínania Kyjeva sa pritom takým akciám prieči. Ukrajina nutne potrebuje západné zbrane na obranu proti Rusku, ale Západ podmieňuje ich dodávky tým, že nebudú použité proti cieľom v Rusku.

Je to, samozrejme, protizmyselné, pretože každý vojenský teoretik potvrdí, že najúčinnejšia obrana je preniesť bojisko na územie protivníka. Že by sa Ukrajinci chceli dobrovoľne odstrihnúť od západnej vojnovej pomoci?

Ruské lži majú svoje staré dejiny

Jedným z nich sú Potemkinove dediny, keď v južnom Rusku  v r. 1787 cestovala carevná Katarína II. sprevádzaná zahraničnou delegáciou. Na brehoch Dnepra nechal minister Potemkin rozmiestniť kulisy výstavných sídiel (opreté o drevené koly), okolo nich pobehovali činorodí roľníci.

Nie dlho predtým vypuklo Pugačovove povstanie (1773 – 1775), ktoré paralyzovalo Rusko a hrozilo jeho kolapsom, čo Európu vydesilo. Rusko však vydalo vyhlásenie, že ide len o vzburu opitých sedliakov.

Moderné lži

V novembri 1939 sovietske delostrelectvo ostreľovalo vlastnú pohraničnú dedinu Mainila, obvinilo z toho Fínsko a začalo proti nemu vojnu. K analógii nemusela Moskva siahnuť ďaleko, ako vzor mohli slúžiť vtedy nemecké Gliwice, kde nemeckí záškodníci prezlečení do poľských uniforiem prepadli rozhlasový vysielač a Nemecko „za trest“ zaútočilo na Poľsko.

V roku 1962, počas tzv. Karibskej raketovej krízy, popieral sovietsky veľvyslanec pri OSN prítomnosť sovietskych rakiet na Kube aj po tom, keď americká strana predložila letecké snímky o ich existencii.

Aj bývalé Československo má so sovietskym nakladaním s realitou svoje skúsenosti. Ešte pred augustovou inváziou v r. 1968 zverejnila sovietska strana bombastickú správu o objave skladu zbraní na Sokolovsku (tie tam vraj ukrývali pri príprave kontrarevolúcie). Ministerstvo vnútra ČSSR však kontrovalo vyhlásením o vlastnom zistení, že zbrane tam ukryla sovietska tajná služba.

Lož zvaná Katyň

Ak sa vrátime späť k tragickej minulosti druhej svetovej vojny, potom najznámejší prípad sovietskych klamstiev obklopuje tzv. katynský masaker začiatkom roku 1940, keď Sovieti v katynských lesoch pri Smolensku zastrelili vyše 21 000 zajatých poľských dôstojníkov (ale aj kňazov a príslušníkov poľskej inteligencie). Udialo sa tak na príkaz ÚV KSSZ, ale sovietska strana po celý čas studenej vojny tvrdila, že to urobili „Nemci“ a možno v tom „má prsty“ aj poľská exilová vláda, hoci medzinárodná komisia Červeného kríža potvrdila, že páchateľom masakra sú Sovieti.

Túto skutočnosť priznal pred celým svetom až Michail Gorbačov. Toto by sa za súčasného ruského prezidenta nemohlo stať!

Príkladov ruských lží je neúrekom, súčasné popieranie vlastných vojnových zločinov na Ukrajine je iba ich pokračovaním a vypúšťanie ukrajinských dronov na Moskvu je veľmi otázne.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik