Dnes má meniny: Juraj
Martina Pašková mala od detstva veľký sen. Chcela napísať a vydať knihu. Presne tak, ako jej hrdinka z legendárneho dievčenského seriálu Anna zo Zeleného domu. Nedávno sa jej táto túžba splnila. Jej kniha Izabelkine dobrodružstvá navyše pomáha nevidiacim a slabozrakým ľuďom.
Už v detstve ste mali sen – napísať knihu. Spomínate si, kedy tento sen vznikol?
Mojou najväčšou inšpiráciou bola hrdinka z dievčenskej knihy Anna zo Zeleného domu. Ako dieťa som čítala o nej jednu knihu za druhou. Už vtedy som si povedala, že aj ja niekedy napíšem knihu. Roky však ubiehali a život si píše svoj scenár. Svojho sna som sa však nevzdala, len som ho odsunula za iné priority.
Čo bolo najnáročnejšie na príprave knihy – jej napísanie či vydanie?
Napísanie bolo príjemné, pomerne rýchle, pretože mám v hlave množstvo príbehov. Oveľa náročnejšie bolo zladiť všetko tak, aby som bola spokojná ja, ilustrátorka, grafik. A aby sa dali naše požiadavky zrealizovať. Ilustrácie sú ručne maľované, niektoré z nich autorka – Andrejka Nešťáková prekresľovala aj viackrát, kým sme boli úplne spokojné. Izabelkine dobrodružstvá sú našou spoločnou prvotinou, doteraz ani jedna z nás na podobnom projekte nespolupracovala. O to viac sme sa snažili vytvoriť knihu, po ktorej deti rady siahnu a budú sa k nej vracať.
Na knihe sa podieľali aj vaše deti. Aká bola v celom procese ich úloha?
Moje deti boli, samozrejme, počas tvorby pre mňa inšpiráciou. Knihu som začala písať, keď moja dcéra Sára nastupovala do prvého ročníka – rovnako ako sa v knihe z Izabelky stáva prváčka. Mnohé opisy v knižke sú založené na realite, rovnako tak viaceré príhody. Moje deti boli prvými kritikmi, nejeden raz sa stalo, že som na ich podnet prepisovala niektoré časti, iné išli celkom do zabudnutia.
Kniha je určená malým čitateľom a čitateľkám vo veku od 5 do 9 rokov. Obsahuje desať pútavých príbehov malej hrdinky Izi, ktorá so svojou kamarátkou Klárou zažíva dobrodružstvá a príhody totožné s tými, ktoré sa môžu stať hociktorému dieťaťu. Kniha je písaná jednoduchým štýlom, aby bola pre deti príťažlivá a zrozumiteľná.
V závere knihy sa nachádza kvíz, ktorý hravou formou preverí čitateľskú gramotnosť detí. Čo je však z nášho pohľadu ešte o niečo dôležitejšie je fakt, že výťažok z predaja knihy venujeme Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Do týchto dní sa nám podarilo odovzdať už tisíc eur, čo v dnešnej neľahkej situácii považujem za úspech.
Prečo práve táto organizácia?
Výber tejto organizácie bol jednoznačný. Môj otec bol nevidiaci, stratil zrak krátko po mojom narodení. Napriek tomu sa snažil žiť plnohodnotný život, chodieval s nami na všetky výlety, hrával sa so mnou a mojím bratom, keď sme boli malí, doteraz si spomínal, ako so mnou trénoval matematiku či vysával. Napriek tomu, že bol súčasťou môjho života iba krátko, vštepil do mňa mnohé hodnoty, podľa ktorých sa snažím žiť. Bol dobrým otcom, dopriala by som takého každému dieťaťu.