Malé myšky často vzbudzujú viac pozornosti ako veľké potkany. Toto prirovnanie dobre padne malej vláde malého Slovenska

Keď „perlia“ významní politici, berie sa to väčšinou vážne, lebo sa také perlenie radšej vysvetľuje ich povestným zmyslom pre humor, keďže si nikto nie je istý, či to, čo povedia vážne, myslia ako žart, alebo to, čo vyslovia ako žart, mienia smrteľne vážne. Majstrom takých dvoch tvárí bol nepochybne Winston Churchill, lenže takú zábavku s verejnou mienkou, politickými partnermi a médiami si môže dovoliť iba veľký politik. Ten malý, či už je z veľkého, alebo malého štátu, by si „perliť“ nemal dovoľovať, inak prezradí svoj komplex bezvýznamnosti.

A už vôbec by si to nemal dovoľovať politik dôvodne podozrivý z kolaborácie s jednou agresívnou a neokolonialistickou veľmocou, ktorá vo svojej zúfalej snahe stať sa opäť superveľmocou, po sebe zanecháva denne desiatky „mŕtvol“, a to prosím nerátam vojakov. Tí sú tu od toho preto, aby boli pripravení zabíjať a nechať sa zabíjať. Civilisti sú prosím iný „tovar“.

Ad „malosť“: bývalý rakúsky kancelár Bruno Kreisky, ktorého jedinou chybou sa stalo to, že bol socialista (sociálny demokrat, aby som neurážal poctivých nacistov a komunistov), hovoril úplne vážne veci, ktoré motali hlavu jeho priaznivcom aj rivalom. Nikto si nemohol byť istý, či si s kamennou tvárou z niekoho robí psinu, keď niečo vyriekne svojím sonórnym hlasom. Mohol si to dovoliť, takého kancelára odvtedy malá krajina ako Rakúsko ešte nemala. Lenže časy ´kreiskystickej´ „srandy“ sa už pominuli. Kde sú tie láskavé éry železnej opony, keď za nás, Európanov, niekto iný bojoval v Kórei, Vietname, Nikaragui či Angole? A Sovietsky zväz išiel robiť poriadky vo Východnom Nemecku, Maďarsku, Československu alebo náhradne v Poľsku? Nie, tá historická hodina už odbila, sme inde a máme vojnu na svojich hraniciach.

Beztrestný hazard patrí k vierovyznaniu malých myší

Súčasná slovenská malá myška (v Slovenskej republike má titul predseda vlády) v jednom meste utrúsila poznámku, že Slovensko sa nenechá viazať „nejakým“ článkom číslo 5, inak, ako to vyšlo z jeho poznámky (klamal podľa mňa len sa prášilo), je s členstvom v NATO spokojný. No ale budeme tu rozoberať článok č. 5 Zmluvy o NATO? Bez tohto mušketierskeho princípu nemá Severoatlantická aliancia vôbec zmysel a je to vďaka tomuto článku, že tu, v Európe, žijeme už nejaký čas bez vojny. Európa je prinajmenšom tri štvrte storočia bez konfliktu a nikto by nemohol zaručiť, že bez NATO by tu ďalšia vojna neprebehla. A ak sa črtala (Kosovo), NATO ju udusilo, čo bol asi ostatný (dúfam, že nie posledný, hoci si nemôžem byť istý) milosrdný skutok učinený touto organizáciou pre mier v Európe.

Slovenská vláda, ktorá sa teší štatisticky absolútnej väčšine v Národnej rade SR, sa v prejave svojho premiéra poddala tým najnižším pudom: spochybniť niečo, čo tvorí základ európskej (a iste, euroatlantickej) obrany a sľubovať „národu“, že ho „nezatiahne“ do vojny. Lenže vyhýbať sa vojenskej pomoci napadnutému susedovi – ak viem, Rusko nenapadlo Ukrajinu rajčinami ale zbraňami – znamená privolávať vojnu. Od jej odvrátenia slúži práve článok číslo 5 Zmluvy o NATO. Bez nespochybňovania tohto článku nemá európska obrana zmysel.

Ale Slovensko má východisko

V Severoatlantickej aliancii neexistuje mechanizmus, ako prefíkaného člena vykopnúť z ubytovne na ulicu. Je možné ho ignorovať, znemožniť mu prístup k informáciám, vnútro-aliančne ho znemožniť, ale nie „vyraziť“. Slovensko kedysi vstupovalo do tohto paktu s ústami plnými sľubov, a dnes robí pravý opak toho, k čomu sa vtedy zaprisahala. Jeho vláda dokonca spadla do takej nečistoty (to je prosím eufémizmus za slovo „žumpa“), že je ochotná priznať veľkému slovanskému bratovi podiel na vojnovej koristi v podobe Donbasu alebo ďalších „ruských oblastí“. Každý vieme, že to je len zlomok tej vytúženej koristi, po ktorej Kremeľ ide.

No ale poznáme cestu von? Iste! Zmluva o NATO neobsahuje iba článok č. 5, tých článkov je dokopy štrnásť. Ten predposledný s ominóznym číslom 13 umožňuje každému členskému štátu požiadať o vystúpenie. Čo keby to tak Slovensko počas tejto vlády skúsilo? Netreba referendum, NATO nie je nadnárodná organizácia ako EÚ, je to medzinárodná zmluva a zvolená vláda musí na svoje plecia vziať zodpovednosť za či už vstup alebo „exit“ (radšej nehovorím „exitus“). Referendum je možné, ale ako poznám svojich súkmeňovcov, tak sa doňho alibisticky veľmi nepohrnú. Ale je to predsa ľahké odôvodniť rozpočtom na obranu, nie? To zaberie. Takže páni z Úradu vlády SR, vy predsa referendum nepotrebujete (a tých peňazí na to minutých…), je to na vás. Do toho!

165