Táto zima sa v rusko-ukrajinskej vojne stáva technologickým súbojom dronov a rakiet dlhého doletu

Ukrajina čelila v noci na piatok masívnemu útoku zo strany Ruska. Agresor na ukrajinské územie vyslal stovky dronov a okrem iného aj raketu Orešnik, uvádza Ukrajinská pravda. Opätovne tak použilo novú balistickú rakety stredného doletu, ktorú prvýkrát otestovalo koncom roka 2025. Útok na Ľvov označil Kremeľ za odvetu za údajný útok na Putinov palác. Raketa Orešnik dosahuje hypersonickú rýchlosť cca 13 000 km/h (Mach 3), pričom od odpálenia rakety z polygónu Kapustin Jar po dopad na západnú Ukrajinu uplynulo len približne 15 minút. Ukrajinské systémy určené pre taktickú balistiku majú s Orešnikom problém, pri tak vysokej rýchlosti a rozptyle viacerých hlavíc naraz je pravdepodobnosť úspešného zachytenia bežnými prostriedkami minimálna. Navyše od konca decembra 2025 Rusko aktívne presúva odpaľovacie zariadenia Orešnik na územie Bieloruska – na leteckú základňu Kryčau-6. Tým sa radikálne skracuje čas doletu k európskym metropolám a zvyšuje sa tlak na východné krídlo NATO. Okrem toho ruská armáda počas útoku použila aj nové útočné drony Geran-5 s 90 kg bojovou hlavicou, o čom informovala ukrajinská rozviedka.

Technologický súboj dronov a rakiet dlhého doletu. Zatiaľ čo Rusko sa snaží zlomiť ukrajinskú morálku ničením energetiky, Ukrajina prenáša vojnu hlboko na ruské územie, aby ochromila zdroje agresora. Počas uplynulých dní podnikli ukrajinské sily niekoľko odvetných úderov, napríklad dňa 11. januára ukrajinské drony zasiahli ropné plošiny spoločnosti Lukoil v Kaspickom mori, čo predstavuje útok v extrémnej vzdialenosti od frontu. Úspešný bol aj ukrajinský útok na infraštruktúru v ruskom Belgorode, ktorý nechal tisíce ľudí bez elektriny. Údery zasiahli aj ciele v Tatársku (1400 km od hraníc) a rafinérie v Krasnodarskom kraji.

Zima na fronte. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Začiatok roka priniesol v Kyjeve najvýraznejšie personálne otrasy od začiatku vojny. Prezident Zelenskyj uskutočnil sériu zmien, ktoré analytici označujú za „vojnovú reorganizáciu“ s cieľom pripraviť štát na dlhotrvajúci konflikt, ale aj na potenciálne mierové rokovania. Pravdepodobne najvýznamnejšou zmenou je vymenovanie Kyryla Budanova (doterajšieho šéfa vojenskej rozviedky HUR) za vedúceho Kancelárie prezidenta. Budanov nahradil Andrija Jermaka, ktorý odstúpil po korupčnom škandále. Zelenskyj od neho očakáva väčší dôraz na bezpečnosť a strategické plánovanie obrany. Na čelo vojenskej rozviedky nastúpil namiesto Budanova Oleh Ivaščenko, doterajší šéf vonkajšej rozviedky (SZRU). Ďalej V. Zelenskyj navrhol na post ministra obrany Mychajla Fedorova, doterajšieho ministra pre digitálnu transformáciu a otca ukrajinského „dronového zázraku“. Doterajší minister obrany Denys Šmyhaľ bol presunutý na post ministra energetiky, kde má pracovať na záchrane energetickej siete. Ukrajinský prezident týmito krokmi sleduje tri hlavné ciele – reaguje na tlak verejnosti a západných partnerov (najmä USA) po škandáloch v okolí Jermaka, ďalej chce, aby armádu viedli ľudia orientovaní na moderné technológie a zmeny majú byť aj akousi prípravou na rok 2026, kedy sa očakáva zvýšený tlak na rokovania, pričom Budanov v úrade prezidenta má zabezpečiť, aby Ukrajina nevyjednávala z pozície slabosti.

Briti chcú do roka vytvoriť raketový systém na pomoc Ukrajine. Veľká Británia oznámila projekt „Nightfall“ (Súmrak) – novú britskú iniciatívu zameranú na urýchlený vývoj taktických balistických rakiet určených špeciálne pre Ukrajinu, informuje The Guardian. Má ísť o reakciu na stupňujúcu sa ruskú agresiu a nasadenie nových ruských zbraňových systémov – Orešnik. Raketa má zasahovať ciele vo vzdialenosti nad 500 km, čo Ukrajine umožní zasiahnuť ruské logistické uzly, letiská a sklady paliva hlboko v tyle Ruska a má byť odolná voči ruskému elektronickému rušeniu. Bojová hlavica má niesť nálož o hmotnosti 200 kg. Systém má byť odpálený z bežných vozidiel a schopný opustiť miesto štartu v priebehu pár minút, aby sa vyhol odvetnému útoku. Prvé tri funkčné rakety musia byť pripravené na testovacie odpálenie do 12 mesiacov. Po úspešných testoch sa plánuje výroba v tempe minimálne 10 rakiet mesačne. Keďže ide o čisto britsko-ukrajinský projekt, Ukrajina by nemusela žiadať USA o súhlas s každým cieľom v Rusku, ako je to pri systémoch ATACMS.

Rusko tradične útočí dronmi na obytné štrvte a bytové domy. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Po vojne by mali byť na Ukrajine rozmiestnené medzinárodné jednotky, informuje The Kyiv Independent. Ukrajinský prezident V. Zelenskyj, britský premiér K. Starmer a francúzsky prezident E. Macron podpísali deklaráciu o zámere vyslať na Ukrajinu vojakov po dosiahnutí prímeria. Tieto sily by nemali byť útočné, ich prítomnosť má slúžiť ako „poistka“ proti porušeniu mieru zo strany Ruska a je iniciatívou tzv. Koalície ochotných, ktorú tvorí vyše 35 krajín. V prvej fáze sa odhaduje nasadenie 10 000 až 15 000 vojakov. USA naznačili, že k iniciatíve poskytnú kľúčovú podporu – logistiku, spravodajské informácie, satelitný monitoring a systémy velenia. Rusko, ktoré susednú krajinu vojensky napadlo, s rozmiestnením týchto jednotiek na Ukrajine nesúhlasí.

280