Nepatrí sa robiť si z parlamentných volieb dobrý deň, ale v prípade tých, ktoré v dňoch 18. – 20. septembra prebehli v Rusku, sa riadnym rozpakom nedá vyhnúť. Bolo to prvýkrát od začatia vojny s Ukrajinou, keď občanov Ruskej federácie pozvali k volebným urnám. A hádajte, koho si ruskí pracujúci zvolili. Nevyjdete z úžasu.
Vzhľadom na rozsiahlosť ruského územia a rozdielnosť časových pásiem voľby trvali tri dni a úrady si dali takmer týždeň načas, aby oznámili konečné výsledky. Všetky politické strany, ktoré obsadzovali ľavice v Štátnej dume – dolnej komore ruského federálneho parlamentu – po voľbách v roku 2021 sa tam vrátili. Diera ostala v strane „Jabloko“, ktorú k voľbám nepripustili pre nespratné správanie. Bola proti vojne. Takže sú to vlastizradcovia, nie? V Dume, v ktorej pracujúci ľud zastupuje 450 poslancov (porovnajte počet obyvateľstva Slovenska a Ruska s počtom poslancov), tak nebude politická strana kritizujúca vojnu a volajúca po jej rýchlom ukončení. Mimochodom, hlasovalo sa, ako by sa nechumelilo, aj na obsadených územiach Ukrajiny, teda na Kryme a v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblastiach, v Kyjeve sa zatiaľ voľby do ruskej Dumy nekonali.
Takže to zhrňme podľa predbežne definitívnych výsledkov
Budeme zaokrúhľovať a spoliehať sa na údaje z Celoruského centra pre výskum verejnej mienky. Hlasovanie v Dume bude teraz rovnaká hračka ako predtým, Putinova strana Jednotné Rusko si totiž prišla na cca 58% hlasov, komunisti (Komunistická strana Ruskej federácie) na 14%, tzv. liberáli (Liberálnodemokratická strana) na 11%, strana „Noví ľudia“ takmer 10%, „Spravodlivé Rusko“ okolo 6 %). Takže dokopy, ak to zrátame, nám to tých 100% dá. Účasť vo voľbách bola údajne 57 percent, čo síce nie je legendárnych 99, 9% z čias československého reálneho socializmu a volieb do Národného frontu, ale to predsa iba dokazuje demokratickosť týchto volieb. Ruský občan sa mohol slobodne rozhodnúť, trebárs aj podľa počasia. S hlasovaním totiž začínali na Čukotke a Kamčatke (Aljašku impériu už dávno jeden ľahkomyseľný ruský cár prešustroval), končilo sa v Kaliningrade. Niekde mohlo navyše aj pršať, takže o čo ide?
Účasť je aj tak slušná, oficiálne dokonca o pár percent vyššia ako v roku 2021. Ale aj keby to bolo, povedzme, iba 47% , pre ruské úrady by nebol problém vyrobiť z toho numero 89%. Pravda, bolo by to trochu podozrivé a takmer severokórejske alebo kubánske, ale s tým si v Rusku netreba lámať hlavu!
Nech žije vojna
Podstatné je, že všetky politické strany zastúpené v parlamente, budú unisono podporovať vojnu pod heslom ´berieme všetko alebo nič´. Rozdiely môžu nastať iba v detailoch taktiky, nie stratégie vojnychtivosti. Že voľby neboli „férové“, je nad slnko jasné, ale nikto nevie povedať, či si ruská verejná mienka skutočne praje zmenu režimu v Kremli. Čo keby akákoľvek nová vláda vyhlásila nejaký „dekrét o mieri“, toľko známy z raných sovietskych dejín? A zastavila by napr. vyplácanie dôchodkov a odškodného pre príbuzných státisícov zabitých (väčšmi zrejme etnicky neruských) vojakov? To, čo nazývame militarizmom, má teraz v Rusku zaručenú kontinuitu.
- Štát je mocný ochranca a zároveň tyran. Má však dve tváre – môže vám všetko dať, ale aj všetko vziať

- Terorizmus nespí, iba ho zatienili vojny – v Jemene, na Ukrajine, v Hormuzskom prielive. Izrael sa opäť ukázal ako odolný hráč

- Investigatívna séria: Ako Moslimské bratstvo, katarské petrodoláre a Erdoğanov vplyv menia tvár Európy

- Tichá spálňa v ére prepracovanosti. Prečo sa nám zo vzťahov vytráca intimita a ako ju vrátiť skôr, než bude neskoro

- Slovenská vládna garnitúra stráca spojenca, ale nič vážne sa nedeje. Ide len o malé zemetrasenie v Srbsku

- Prečo sa bojíme zmeny viac ako smrti? Platón to vedel už pred 2 400 rokmi, no my radšej hnijeme v komfortnej tme

