Kurdi v Sýrii zložili zbrane. Dá sa však predpokladať, že k nim ostane medzinárodné spoločenstvo naďalej odcudzené

Kurdi (po slovensky aj Kurdovia) len trochu prepisujú dejiny štátu, ktorý nie je na Slovensku celkom neznámy. Kedysi bol ideologickým spojencom bývalého socialistického Československa a občianky ČSSR sa tam občas rady vydávali, dostali sa tak do „sveta“. Problém bol v tom, že už ťažšie sa bolo vrátiť s deťmi, ktoré tam porodili. Arabský socializmus mal neľútostné pravidlá.

Kurdi predstavujú národ, ktorému svet po rozpade Osmanskej ríše ostal veľa dlžný. Nedostalo sa im štátu, ktorý by garantoval ich národné prežitie a dôstojnú existenciu. Toto rozptýlené etnikum vo viacerých štátoch (Irak, Irán, Sýria, Turecko…) má neisté postavenie. V krajinách, v ktorých žijú ako menšiny, majú nebezpečný status. Podľa odhadov asi štyridsať miliónov čítajúca národnostná komunita má podľa vedeckých kritérií v priemere výrazne vyššie IQ na hlavu ako ich obklopujúce národy, takže vytŕčajú z davu a už iba tým na seba priťahujú zbytočné podozrenie. Majú svoju kultúru, svoj jazyk, svoje tradície, svoj náboženský smer v rámci islamských škôl, majú aj ambície. Vlastný štát však nie a to ich robí vyvrheľmi v medzinárodnej komunite, a keďže nie sú ani jazykovo až tak ľahko identifikovateľní s národom všeobecne označovanými ako Arabi, nebýval vzťah bezproblémový. My Európania aspoň poznáme polohu kurdských osídlení. Prečo? Čítali sme predsa román Karla Maya „Divokým Kurdistanom“. O Kurdoch sa v ňom síce veľmi nepíše, o ich krajine ale áno.

Inak, tak trochu sprostredkovaná osobná skúsenosť. Montéri a montážnici z čias skutočného (reálneho) socializmu, ktorí pracovali v medzinárodnom spojeneckom Iraku, mi často rozprávali o Kurdoch. Ak ste meli na pracovisku (menovite v Basre) technický problém, obrátili ste sa na odstrčeného kurdského spolupracovníka. Bolo na neho spoľahnutie. Pomohol (cez tlmočníka, samozrejme) radou, rukou aj hlavou. Trochu to pripomína spomienky bývalého prezidenta ČSR Edvarda Beneša na Podkarpatskú Rus. Ak ste v problémoch a potrebujete aktuálnu pomoc, obráťte sa na Podkarpatskej Rusi na Žida. Máte väčšiu šancu. No a potom ich tak tí „Rusíni“ mali mať radi!

Svoju identitu si Kurdi zachovali tým, že žili v chudobe v horských oblastiach, ktoré práve svojou chudobou normálnych ľudí nepriťahovali, čím si udržiavali svoju svojbytnosť. Vtedy ešte romantické horské prostredia neponúkali atraktívne destinácie pre movitých západných turistov so spoľahlivým poistením.

Pokusy o samostatnosť

Také pokusy neboli zriedkavé, jednu z nich Kurdom ponúkol Sovietsky zväz a podobne ako Židom im predhodil autonómnu oblasť, ale dopadlo to úboho. Samostatný kurdský štát svet neuvidel. Tento akt „Sovietskeho Ruska“ dopadol pre Kurdov skôr kontraproduktívne. Kurdské „makro“ velenie, ktoré uverilo Moskve, sa otočilo politicky doľava a Kurdov začali vo svete považovať za teroristov a marxistov, čo bolo hanlivé a nespravodlivé, čoTurecko to náležite využilo. Značnú autonómiu Kurdi získali v Iraku po zvrhnutí režimu S. Husajna Američanmi, ale tam je vývoj sunnitskej menšiny voči hlavnému šíitskemu prúdu v Iraku nečitateľná aj pre CIA.

Kurdské „zloženie zbraní“ v Sýrii predstavuje iný pokus v krajine, ktorá je teritoriálne až 5x väčšia ako Slovensko a má dobre 3x viac obyvateľstva. Pravda, nikto nevie, koľko obyvateľov Sýrie v tejto krajine ostalo a koľko z nich odišlo žiadať o sociálne príspevky do EÚ. Ale držme sa faktografie: doteraz autonómne Kurdské ozbrojené sily (akronym SDF) prestali existovať a podriadili sa ozbrojeným silám prechodnej vlády Sýrskej arabskej republiky. Tak nech vám to, bratia Arabi, vydrží v dobrom aj zlom, v zdraví aj v chorobe… Ale to už prenechávam na učených znalcov Koránu.

151