Dnes má meniny: Jaroslav
Po zamatovej vraj revolúcii rýchlo skolabovali a schovali sa, nemohli sa totiž ničím brániť. Nová československá garnitúra im ponúkla alternatívne voľby, kde sa ukáže, či ich naozaj podporuje 99, 99 % obyvateľstva. Neurčito sa kajali a hlavný symbol normalizácie – Gustáva Husáka – vylúčili z KSČ. Bolo to trápne a smiešne.
Václav Havel ich však zachránil krásnou rozprávkou, že “nebudeme ako oni”. V lete 1992 sa pri týchto alternatívnych voľbách ukázalo, že spoločnosť žila nie v ilúzii, ale v lži. Medzitým vliezli do rôznych politických strán, dali sa vďaka svojim kontaktom úspešne na biznis, získali novú krv, mladých nácko- komouškov a čakali, kedy sa budú môcť prejaviť.
Pri vstupe Slovenska do NATO a EÚ sa snažili tieto dve organizácie rozdeliť narážkami na zlé NATO a dobrú EÚ, ale ich vytúžená chvíľa prišla s novým ruským prezidentom. Po invázii ozbrojených síl Ruskej federácie do Gruzínska prišla akási revolučná, resp. kontrarevolučná úľava: Už je to tu, to je ono! Vrátili sme sa! Krysy v dierach totiž potrebujú veľmocenskú oporu, aby sa otrepali. Keďže Nemecko sklamalo a neprejavuje záujem o návrat ku germánskej expanzii, kroky Ruska boli očakávaným darom z nebies.
Nadšenie gradovalo po anšluse (pardon, pripojení) Krymu k Rusku a zhmotnilo sa v neskrývanú a demagogickú nenávisť voči organizácii a štátu na jej čele, ktoré vyhrali studenú vojnu a tak nesmierne staré štruktúry ponížili: Reč je o NATO a USA.
Momentálne máme na stole návrh dohody o obrannej spolupráci medzi USA a Slovenskou republikou. Expresívne útoky na predstaviteľom rozhádanú a žalostne nesúrodú vládnu koalíciu vystriedali priam vulgárne ataky na ministra obrany, ministra zahraničia a na prezidentku, z ktorej tí, ktorí vyliezli z dier, robia raz agentku platenú Georgeom Sorosom, inokedy nepriamo milenku senilného amerického prezidenta Bidena a lesbičku, ktorá si to “rozdáva” s americkou veľvyslankyňou medzi stromami za prezidentským palácom. Niežeby som bol nekrofil, ale dávam prednosť ľavicovým tlačovinám i webom a príspevkom ich čitateľov. Mám poznamenaných asi stovku lichôtok zo strany pracujúcich na adresu prvej dámy, medzi inými aj, že je fašistka, mrochta zo skládky, mrochta z paláca, špina z paláca, pani Pačutová, “vygrúlená”, macaňa. Predtým ju v udeľovaných nadávkach tromfol iba bývalý predseda vlády.
Súčasná zúrivá atmosféra okolo obrannej dohody veľmi nápadne pripomína časy v r. 1996/97, kde sa pomstychtivá lavína nadávok zniesla na dnes už nebohého prvého ponovembrového prezidenta Michala Kováča. Odohrávala sa v prostredí rokovaní o vstupe Slovenska do NATO, keď o ňom v referende mali rozhodnúť občania odpoveďou na otázku, či súhlasia so vstupom ich krajiny do NATO. Bolo zrejmé, že referendum bolo skôr o hlasovaní, kde sa ľudia mali vyjadriť k dôvere voči držiteľovi Úradu vlády SR. A to hlasovanie by preňho mohlo skončiť debaklom. Slovenská koruna sa nestala dolárom strednej Európy a vízia, že SR sa do troch rokov stane Švajčiarskom pod Tatrami, stratila na dôveryhodnosti. Mafiánom, áno, tým sa darilo. K otázke o vstupe do NATO vládna „verchuška“ pripojila v rozpore s kostolným poriadkom kuriózne otázky, aké sa objavujú aj dnes: Súhlasíte s tým, aby na Slovensku “boli” americké základne? Súhlasíte s tým, aby sa na Slovensku dislokovali jadrové zbrane? Bolo to síce účelovo stupídne, referendum sa nevydarilo, voliči chceli zväčša len jednu otázku. Šéf Úradu vlády SR nechal vyhlásiť, že referendum “bolo zmarené” a “maričom” udelil ako prechodný prezident amnestiu.
Autor je bezpečnostný analytik.