Komentár Iva Samsona: Frajer Novak Djokovič. Alebo ako sláva a peniaze zlyhali…

Ivo Samson Bezpečnostný analytik Ivo Samson. FOTO Archív IS

Momentálne najfenomenálnejší svetový tenista si zarobil na problém, keď namiesto športu neodolal politike. V austrálskom Meulbourne mu nedovolili štartovať, keď odmietol rešpektovať pravidlá tejto krajiny. Djokovič mal už predtým politicky znejúce vyhlásenia, tie boli ale skôr sympatické. Odsudzoval napríklad srbskú nevraživosť voči Chorvátom s tým, že „čo sme si, to sme si“, teraz sme dva národy a dva
štáty.

V krajine klokanov, dingov, Katja Tumby a posvätnej hory Urulu však tentokrát neexceloval ani na tenisových kurtoch a už vôbec nie v politike. Austrália je už roky povestná svojou nekompromisnou disciplinovanosťou. Dokonca aj neúčasť na parlamentných voľbách sa trestá pokutou. Voliť si môžete koho chcete, nikto vás nekontroluje, môžete volebný lístok aj znehodnotiť, hodiť ho do urny nevyplnený a teda neplatný, ale k voľbám musíte ísť, je to vaša občianska povinnosť. Tento štát sa o vás stará a vy musíte dať najavo, že si to zaslúžite.

Austrália nie je EÚ
Aj prisťahovalecké kritériá pre ekonomických migrantov sú na tomto ostrovnom kontinente brutálne a ak by si ich preštudovala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, svedomie by jej nedovolilo neobrátiť sa so sťažnosťou na Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ak by predtým ešte viac nezošedivela. Už tvrdé kontroly pri prílete do Austrálie sú ako z iného sveta – Schengen sem, Schengen tam – a poučia vás o tom, že s Austrálčanmi nie sú žarty. Žiaden Schwechat, idú vám aj do osobných vecí a na všetko chcú vierohodnú odpoveď.

Srbská tenisová hviezda Novak Djokovič túto krajinu podcenil, keďže doteraz tam zbieral iba pocty a turnajové poháre. Sebavedome si prišiel vziať očakávaný jubilejný titul po predpokladanom finále v Melbourne, ale svätožiara svetového šampióna mu nepomohla. Austrálske úrady sa dôsledne skryli za pravidlá, ktoré v krajine platia pre všetkých rovnako. Bez servítok na neho vytiahli nezaočkovanosť, nesprávne vypísané údaje v žiadosti o vízum (túto chybu hodil na svoju manažérku či asistentku), zamlčanie pobytu – krátko pred príchodom do Austrálie – v inej krajine, kde sa ako nezaočkovaný nezodpovedne pohyboval v detskom prostredí, neskôr sa pridal aj sfalšovaný test o pozitívnom teste na kovid, ktorý vraj srbský borec prekonal, preto nepotrebuje byť zaočkovaný.

Má to byť to ako za komunistov: Chodiť do mäsiarstva alebo “zelo-ovo” zadným vchodom?

Za podobné „hriešky“ čakajú dnes stovky Austrálčanov márne na návrat, domov ich nepustia a ak sa im to podarí, musia sa odobrať do povinnej karantény. Na armádu advokátov a lobistov z medzinárodných športových organizácií nemajú toľko peňazí ako srbský boháč, ktorý si môže dovoliť aj široko publikovanú charitatívnu činnosť.

Djokoviča poslali domov a z ostatných tenistov sa ho veľmi nikto nezastal. Ako už býva zvykom, na Slovensku, podobne ako v Srbsku, vybuchli výkriky protestov: „austrálski fašisti“, „likvidátori Slovanov“, „dvojaký meter“, “ľudí delia na dve kategórie”, „účelové odrovnanie favorita“ a mnoho iných úbohostí, ktoré boli skôr hlúpe ako vtipné.

Pritom pre organizátorov grandslamu v Melbourne platí, že účasť svetových špičiek na tomto prestížnom turnaji je výraznou vizitkou a prispieva k jeho vysokej povesti. Účasť Djokoviča tak bola pre usporiadateľov veľkou cťou aj dlhodobým finančným profitom. Len Austrália by si udelením výnimky z pravidiel vykopala
vlastný hrob. Verejná mienka aj športovci (tí už nie tak nahlas, Novak Djokovič je superstar) by sa cítili
podvedení.

Autor je bezpečnostný analytik.