V Odese sa 7. októbra 2024 pred budovou Regionálnej administratívy konalo ďalšie zhromaždenie proti búraniu Puškinovho pamätníka. Napriek lejaku a malému počtu zhromaždených ľudí vniesla táto skutočnosť do života mesta škandál.
Väčšina obyvateľov Odesy je podľa neoficiálnych prieskumov verejnej mienky za zachovanie predchádzajúceho vzhľadu architektonického súboru Prímorského bulváru, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je Puškinov pamätník. Pamätník, rovnako ako všetky budovy na Prímorskom bulvári, je pod ochranou UNESCO. Proti demolácii prišli protestovať aj slávny veľmajster Michail Golubev, novinár Leonid Stekel a ďalší. Demonštranti označujú súčasné dianie za nastupujúcu diktatúru a totalitu.
Ukrajina v posledných rokoch zažíva významné spoločensko-politické zmeny, ktoré zahŕňajú revíziu jej historického dedičstva a tlak na dekomunizáciu. Tento proces zahŕňa nielen revíziu postojov k sovietskej minulosti, ale aj prejavy túžby po oddelení sa od kultúrneho vplyvu Ruska. V tomto článku sa pozrieme na dôvody vzniku totality na Ukrajine, proces dekomunizácie a otázky demolácií pamätníkov ruských kultúrnych osobností.
Dôvody vzniku totality na Ukrajine
Pôvod stálej existencie totalitných tendencií na Ukrajine možno hľadať v zložitej historickej situácii, v ktorej sa krajina nachádzala. Hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k formovaniu totalitarizmu, sú:
1. Sovietske dedičstvo: Ukrajina bola väčšinu 20. storočia súčasťou Sovietskeho zväzu, ktorý sa vyznačoval totalitným politickým systémom. Prísne potláčanie národnej identity a kontrola zo strany úradov, cenzúra a represia zohrali úlohu pri formovaní kolektívnej pamäti a dedičstva, čo následne ovplyvnilo spoločenské a politické procesy na samostatnej Ukrajine.
2. Vplyv vonkajších síl: Ukrajina bola po získaní nezávislosti v roku 1991 pod neustálym tlakom Ruska a aj Západu. To viedlo k potrebe vyvážiť rôzne politické a ekonomické záujmy, čo v niektorých prípadoch prispelo i k uplatňovaniu (i keď v niektorých prípadoch len čiastočnému) autoritárskych metód vládnutia tej-ktorej ukrajinskej vlády.
3. Nedostatočná demokratická tradícia: Na rozdiel od niektorých európskych krajín Ukrajina nemala dlhú tradíciu demokratickej vlády. To vytvorilo pôdu pre zakorenenie autoritárskych metód, najmä na pozadí politickej nestability a slabých inštitúcií po rozpade ZSSR.
4. Sociálno-ekonomické ťažkosti: Neustále ekonomické krízy, korupcia a nerovnosť v spoločnosti vytvorili priaznivé podmienky pre vznik populistických a totalitných tendencií. Mnohí ľudia boli rozčarovaní z demokratických prechodov a hľadali silného vodcu, ktorý by dokázal vyriešiť naliehavé problémy.
Dekomunizácia: dôvody a ciele
Po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní nezávislosti začala Ukrajina postupne prehodnocovať svoj postoj k sovietskej minulosti. Proces dekomunizácie sa aktívne začal po tzv. Euromajdane a revolúcii dôstojnosti v rokoch 2013-2014. Medzi hlavné dôvody dekomunizácie patria:
1. Rozchod s totalitnou minulosťou: Dekomunizácia je chápaná ako spôsob, ako sa zbaviť symbolov a ideológií spojených so sovietskou totalitou, ktorá je spojená s represiami, obmedzovaním slobôd a potláčaním ukrajinskej kultúry.
2. Posilnenie národnej identity: Dôležitým cieľom dekomunizácie bolo posilnenie národnej identity. Ukrajina sa snaží formovať svoje vlastné historické a kultúrne dedičstvo, ktoré je založené skôr na úcte k národným hrdinom a udalostiam než na spoločných sovietskych naratívoch.
3. Politická nezávislosť: Dekomunizácia sa tiež považuje za krok k väčšej nezávislosti od Ruska. Zbavenie sa symbolov spojených so sovietskou minulosťou pomáha posilňovať národnú nezávislosť a dištancovať sa od ruského vplyvu.
Demolácia pamätníkov ruských kultúrnych osobností
Jednou z častí dekomunizačného procesu bolo odstraňovanie pamätníkov ruských a sovietskych kultúrnych osobností. Tento proces je spôsobený niekoľkými faktormi:
1. Prehodnotenie historickej úlohy: Mnohé ruské kultúrne osobnosti, ktoré boli predtým považované za spoločné symboly Ukrajiny a Ruska, sú dnes vnímané ako symboly koloniálnej minulosti. Ukrajina prehodnocuje svoju úlohu, prínos a hodnotí ich vplyv na ukrajinskú kultúru a nezávislosť. Tu je však potrebné podotknúť, že mnohé z historicky významných osôb ruskej kultúry, boli tvrdými zástancami tzv. „veľkorusizmu“. Práve toto je jeden z dôvodov, prečo časť ukrajinskej verejnosti volá aj po revízii významu, postavenia a úlohy týchto, i keď významných, ruských kultúrnych osobností v ukrajinskej histórii.
2. Politický kontext: V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu sú pamätníky ruských osobností vnímané ako symboly ruskej propagandy a vplyvu. Ich odstránenie sa stáva súčasťou boja za kultúrnu a politickú nezávislosť.
3. Verejná mienka: Vo verejnosti rastie podpora odstraňovania pamätníkov ruských osobností, najmä tých, ktoré sú spojené s ruskou imperiálnou alebo sovietskou expanziou. Ľudia chcú vidieť na uliciach svojich miest pamiatky, ktoré predstavujú ich národné hodnoty a historické úspechy.
Nie všetci obyvatelia však demontáž pamätníkov vítajú
Po vyhlásení šéfa Odeskej regionálnej administratívy (pozn. red.: miestna samospráva na krajskej, resp. oblastnej úrovni, obdoba „samosprávneho kraja“ v SK) Olega Kipera o zámere demontovať množstvo pamätníkov ruských kultúrnych osobností sa zintenzívnil názorový konflikt týkajúci sa ich zbúrania, akými boli Alexander Puškin, Isaac Babel a Vladimir Vysockij. Títo jednotlivci, napriek svojmu významu v histórii a kultúre, čelili počas svojho života útlaku a cenzúre zo strany vládnuceho režimu. Zástancovia demolácie sa domnievajú, že pamätníky symbolizujú ruský kultúrny vplyv, čo je vzhľadom na súčasnú politickú situáciu neprijateľné. Oponenti, naopak, zdôrazňujú umeleckú hodnotu ich diel a demoláciu považujú za akt ničenia spoločnej kultúrnej pamäte. Konflikt odráža zložitý vzťah medzi kultúrnym dedičstvom a politickou realitou.
Vznik totalitarizmu na Ukrajine má hlboké historické korene spojené s dedičstvom sovietskeho obdobia a vplyvom vonkajších síl. Moderná Ukrajina sa snaží prerušiť prepojenie so svojou totalitnou minulosťou a proces dekomunizácie vrátane demolácie pamätníkov ruských kultúrnych osobností je dôležitým krokom k posilneniu národnej identity a politickej nezávislosti. Tieto procesy prispievajú k formovaniu nového ukrajinského historického príbehu založeného na rešpektovaní národných hodnôt a túžbe po demokracii a slobode. Je však zrejmé, že sa ešte bude jednať o dlhý a bolestivý proces, ktorý má potenciál vnášať rozkol a animozity medzi jednotlivé súčasti ukrajinskej spoločnosti.
Autor: bob/od spolupracovníka redakcie v Odese
- Chcete územne expandovať? Najprv zničte jazyk obete, potom získate nadvládu. Kremeľ a tradícia rusko-sovietskeho kolonializmu
- Mená domácich miláčikov, ktoré boli v roku 2024 najobľúbenejšie. Rebríčku kraľujú rozprávkové bytosti
- Na Slovensku vyhrali posledné voľby krytokomunisti. Bravo! A môžeme sa teraz fašiangovo veseliť, v susednom Rakúsku nás potešili neonácikovia
- Za komunizmu sa nedalo nič dostať, živili sme obrovského zaostalého parazita – Sovietsky zväz. Kradli všetci a všade…
- Politika 4 strán? Fico už vie, že existuje aj piata, o ktorej trepal Machala. Tajomné entity si nerobia zálusk na Zem, ale na náš kataster
- Už sú to takmer tri roky, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Zelenskyj pripustil, že chce s Putinom jednať o prímerí