Izolácia ako osvedčená zbraň. Podľa ruských politikov je angličtina „mŕtva“ a ukrajinský jazyk neexistuje

Tvrdenie ruských politických aj cirkevných predstaviteľov, že ukrajinčina nie je svojprávnym jazykom, neprekvapilo. Z politického hľadiska je to účinná zbraň.

Skúsme to ako v nejakom Platónovom dialógu. Ak Ukrajinci nemajú vlastný jazyk, potom sa dá s neúprosnou logikou tvrdiť, že Ukrajinci predsa nemôžu byť národom. Ak na tieto dve tézy prikývnete, potom ste sa nechali chytiť do demagogickej pasce. Môžu ľudia bez vlastného jazyka, ktorí nie sú ani národom, mať vôbec vlastný štát? Kapitulujete. Pravdaže nie!

Angličtina je „mŕtvy jazyk“

Rusko stratilo svoju časť Európy nielen mocensky, všetci jeho bývalé satelity v strednej východnej Európe z akýchsi nevysvetliteľných dôvodov hanebne dezertovali k NATO. Stratilo túto perifériu západu aj jazykovo nehľadiac na to, že napriek mnohoročnej povinnej výučbe ruštiny bola znalosť tohto krásneho jazyka na zaplakanie – nielen medzi maturantmi a vysokoškolákmi, ale aj medzi vyštudovanými rusistami. Bývalí služobníci východného impéria sa vrhli nielen na NATO/EÚ, ale aj na angličtinu. A Rusko reaguje:

Predseda Štátnej dumy a bývalý poradca prezidenta Putina Vjačeslav Volodin vyhlásil, že „angličtina je mŕtvy jazyk“. Čo je skvelá správa pre všetkých Rusov, ktorí sa snažili naučiť angličtinu – už nemusíte predstierať, že sa ho učíte!

Všetci školáci v Rusku sa musia v škole 6 rokov učiť aspoň jeden cudzí jazyk, ktorým je – alebo aspoň donedávna bola – angličtina. Od septembra 2023 sa však počet hodín venovaných výučbe angličtiny dramaticky zníži, pričom čínština bude ponúkaná ako nový „jazyk medzinárodnej komunikácie“ pre ruské deti. Je to násilne absurdné, pretože ak sa v Číne masovo učia nejaký cudzí jazyk, je to na prvom mieste práve angličtina.

Aby humoru nebolo konca, okrem čínštiny (samozrejme mandarínskej) budú ruským školákom ponúkané hodiny cirkevnoslovanského jazyka. Pravdepodobne preto, aby boli schopní porozumieť modlitbám, ktoré sa stále píšu a vyslovujú v ruských pravoslávnych kostoloch v tomto jazyku, ktorý Rusi nepoužívajú na nič iné. Takže v súčasnosti väčšina Rusov nedokáže pochopiť, čo vlastne znamenajú modlitby, ktoré majú opakovať.

Výučba angličtiny v Sovietskom zväze bola špecifická

Systém výučby cudzích jazykov v súčasnom Rusku zdedili zo sovietskych čias. Cieľom bolo vtedy umožniť študentom čítať literatúru v cudzích jazykoch (nie preto, aby kradli technológie, ale aby čítali Marka Twaina v originále) – hovoriť a porozumieť cudzej reči už nebolo také potrebné.

Cudzinci veľmi nenavštevovali ZSSR a iba vybraní aktivisti s povolením KGB mohli vycestovať z krajiny (a to len ako skupina s pracovníkom alebo pracovníkmi KGB v civile), za čo museli sľúbiť vyčerpávajúcu lojalitu, zložiť ideologické testy pripravenosti a získať „výstupné víza“. A žiadne výstupné víza bez rukojemníkov doma – najlepšie manželského partnera a detí. Ale to poznáme aj z tuzemska.

V dôsledku toho ľudia, ktorí strávili 6-9 rokov štúdiom jazyka, boli schopní povedať alebo rozumieť sotva viac „hellow“, „bye-bye“, „no“ „I can speak English“ a niekoľko kŕčovitých fráz, ktorým však rozumeli zasa len tí, ktorí študovali tento jazyk na sovietskych školách.

Pokročilejší rečníci tiež poznali tri magické anglické slovíčka umožňujúce vycibrene rozvíjať rôzne témy: „OK“, „wow“, a „ups“.

V modernej dobe zostáva situácia podobná: elity si najímajú lektorov, aby naučili svoje deti skutočne hovoriť cudzími jazykmi.

V mestách ako Moskva alebo Petrohrad väčšina ľudí nehovorí po anglicky vôbec. Cez tlmočníka vás však uistia, že ich krajina je najväčšia na svete (v tom majú pravdu). Tradične povestný výkrik nás mnógo už nepočujete (to už dávno nie je pravda a štatistiku slovanskej populácie nevylepšia ani ukrajinské deti, ktoré zbabelo utiekli od rodičov).

Ivo Samson, bezpečnostný analytik

438