Ceny ropy na svetových trhoch od začiatku vojny výrazne vzrástli, ale nie je dôvod k panike. Zatiaľ ani v Európe...

Po izraelsko-americkom zásahu v Iráne sú ceny ropy na maxime, ale rovnako to bolo pred rokom a niečo. V každom prípade je ohrozená iba trasa, po ktorej sa do celého sveta dostáva jedna pätina ropy z krajín Perzského zálivu.

Ceny vyskočili hore na úroveň pred štrnástimi mesiacmi, takže konflikt v Iráne nijakú ropnú cenovú revolúciu nevyvolal, svet iba zneistel. Ale to sa mu prihodí ešte veľakrát.

Situácia nie je nezvládnuteľná, ale problémy sú zrejmé

Ohrozený je prevoz tejto suroviny cez prieliv medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom, cez ktorý premávali tankery do Indického oceánu. Irán sa túto trasu a jej kľúčový uzol – Hormuzský prieliv – snaží blokovať. Toto miestnu slovenskú realitu nemusí veľmi narušovať, Slovenská republika dosť hlúpo zverila svoju ropnú politiku do rúk Ruskej federácie. Odtade sa však dodávky zasekli po zbesilom bombardovaní a ničení infraštruktúry v tranzitnej krajine, ktorou je Ukrajina. Teraz Slovensko, podobne ako Maďarsko, hľadá spôsob ako von z konopí a tieto dva štáty môžu byť paradoxne odkázané na pomoc z Európskej únie, ktorej tak veľmi komplikujú život. Krajiny, ktoré sú závislé od exportu ropy (popr. plynu) z krajín Zálivu (Omán, Katar, Emiráty, Bahrajn, Kuvajt a samotný Irán), musia čakať na výsledok vojny medzi dvojkou spojencov USA – Izrael a teheránskym režimom. Dôležitá ropná trasa sveta je prinajmenšom ohrozená a Irán tvrdí, že ju ovládol a úplne uzavrel.

Ceny ropy sa od začiatku vojny práve kvôli neistote v tomto regióne začali pohybovať, samozrejme, smerom hore, všade na svete. Ceny ľahkej ropy Brent z krajín pri Severnom mori vyleteli takmer okamžite o cca 13 % na viac ako 83 amerických dolárov za barel, čo je najvyššia hodnota za posledných štrnásť mesiacov. Americký West Texas Intermediate je skromnejší, ale aj tak je cena vyše 75 dolárov najvyššia od júna 2025. To bol iba prechodný stav, potom sa ceny utíšili a mierne zredukovali, takže dôvod na paniku nehrozí.

Príčiny netreba rozpitvávať, napíše sa o tom ešte veľa múdrych kníh

Základy týchto turbulencií sú všeobecne známe a netreba rozoberať ich príčiny. Izraelsko-americký útok na Irán a „eliminácia“ (to znamená zabitie) najvyššieho iránskeho náboženského vodcu ajatolláha Alí Chameneího, pričom spolu s ním do neba poslali spojenecké rakety aj špičky (50 až sto?) iránskej vlády, jej spravodajských služieb a elitných Revolučných gárd. A aj tzv. okoloidúcich, pretože islamskí teroristi či už v Gaze alebo v Iráne sa zvyknú obklopovať civilistami v domnienke, že budú neviditeľní a nedotknuteľní.

Rôzne krajiny vyjadrili k vývoju a dianiu v Iráne a jeho obetiam (útoky na okolité arabské štáty, ktoré „kolaborujú“ s obomi – Izraelom a USA) rôzne. Niektoré útok na Irán schválili, iné zachovali múdrejšie mlčanie, ďalšie, medzi nimi aj Slovensko, ho pohotovo a srdnato odsúdili. Vraj sú v rozpore s medzinárodným právom, malo sa ďalej čakať na diplomaciu, ľudia by sa mali prestať zabíjať a mať sa radi…

To však nič nemení na tom, že cesta cez Hormúzsky prieliv je blokovaná. Či už úplne alebo iba čiastočne sa dozvieme v najbližších dňoch. Podľa správ britského bezpečnostného úradu UKMTO už iránske ozbrojené sily napadli jednu ománsku loď a jednu loď zo Spojených arabských emirátov. Iránska štátna televízia v pondelok oznámila, že si počkala dokonca na ropný tanker, ktorý chcel „ilegálne“ prejsť úžinou a poslala ho ku dnu. Ako to v skutočnosti s tankerom je, sa nedá overiť, ale britský denník The Guardian uvádza, že na oboch stranách prielivu sa začínajú hromadiť lode, ktoré chcú von alebo tam. Medzinárodná organizácia pre námornú lodnú dopravu (IMO) v každom prípade vyzvala, aby sa plavidlá tejto oblasti vyhýbali.

Autor je bezpečnostný analytik.

367