Dnešný svet je v kríze. Roky blahobytu vystriedajú roky chudoby. Ako sme sa na to pripravili?

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Tento príbeh dozaista poznáte z knihy Genezis, kde faraón žiada Jozefa o vysvetlenia sna, v ktorom sa mu zjavilo sedem kráv tučných a sedem chudých. Jozef mu povedal, že hospodárstvo Egypta bude sedem rokov kvitnúť, potom príde sedem rokov biedy a hladu. Dnešnými slovami, nastane ekonomická kríza, recesia.

A poradil mu robiť počas tučných rokov zásoby na tých sedem rokov biedy, čo faraón odsúhlasil. Výklad sna sa naplnil a sedem rokov chudoby Egypt nakoniec prekonal. Dnes by sme to nazvali preventívnymi opatreniami po bezchybnej analýze riaditeľa prognostického ústavu. Keďže dvetisíc rokov pred pred naším letopočtom Nobelovu cenu za ekonómiu ešte neudeľovali (to až od roku 1968), tak Jozef ju nedostal.

Dnešný svet je v kríze. Dlhodobej alebo prechodnej?

Po poslednej veľkej kríze, tej finančnej v rokoch 2007 – 2009, sa svet, najmä ten západný, opäť postavil na nohy. Až do dnešnej energetickej krízy, ktorú niektorí porovnávajú s Veľkou hospodárskou krízou v rokoch 1929 – 1933, prebehlo niekoľko iných kríz, za ktoré sa robia zodpovednými terorizmus, nelegálna migrácia, pandémia, Green New Deal a ešte iné. Moralisti by si tiež prišli na svoje so svojou troškou do mlyna. Ale po náročnom, možno iba dočasnom, zvládnutí kovidovej pandémie tá súčasná kríza poukazuje na hrozbu kolapsu globalizácie v dôsledku boja medzi kultúrnymi okruhmi. Perspektívy zvládnutia tejto najnovšej krízy sa nedajú presne špecifikovať a sú v danom čase skôr neradostné.

Asi málo expertov sa zhodne na tom, čo sa dalo alebo malo robiť, keď sa svet, najmä ten západný, vymotal z úzkostí predošlých kríz. Isté je len to, že po rokoch tučných nebol na súčasné problémy pripravený. Slabou útechou je, že udalosti ako pandémia sa nedali očakávať. Imigrácia však áno. Hoci pandémia je zdanlivo zažehnaná a imigrácia ochabla, vôbec nie je vylúčené, že tieto dva javy stratili svoju pôvodnú dynamiku. Západný svet, ktorého rozvoj je založený na importovaných energetických pilieroch, sa v období nadbytku neusiloval o prípravu na horšie časy.

Deficitné suroviny

Suroviny na výrobu palív, ropa a plyn, sú zväčša v rukách nespoľahlivých štátov a neistých dodávateľov z Ruska, Blízkeho východu a Severnej Afriky. Sú to oblasti, kde sa vnútorné pomery a vzápätí projekcia medzinárodnej politiky môžu kedykoľvek zvrtnúť, ako sa to udialo s Ruskom a v minulosti s arabskými krajinami, ktoré ochromili západné hospodárstvo po jomkipurskej vojne v roku 1973. USA si rýchlo vzali z arabských sankcií ponaučenie a ohlásili program nezávislosti od ropy na Strednom východe. V roku 1979, po nástupe ajatolláha Chomejního a rukojemníckej dráme v Teheráne, jednostranne vyhlásili embargo na dovoz ropy z Iránu.

Dnes je Amerika v oblasti ropy a plynu sebestačná a ak ropu dováža, necháva si tú svoju na roky chudobné. Navyše má k dispozícii ložiská na Aljaške, ktoré si takisto šetrí.

Západný svet, ktorého rozvoj je založený na importovaných energetických pilieroch, sa v rokoch tučných neusiloval o prípravu na roky chudé. Naopak, podpísal absurdné zmluvy s Ruskom o “zaručených” dodávkach plynu, ktoré ich jednoducho porušilo ako zdrap papiera. Nič vám to z nedávno vzdialených dejín nepripomína? Pamätníci Druhej svetovej vojny ešte žijú. EÚ sa stáva ešte viac závislou od veľkého brata za Atlantikom, bude sa o neho musieť oprieť. USA však majú voči Európe predovšetkým bezpečnostno-vojenské záväzky v rámci NATO, tie “surovinovo-importné” tam patria tiež, ale až na druhom mieste. Neviem, prečo by USA mali živiť energiami pol miliardovú EÚ, ktorá sa teraz trasie o svoj blahobyt.

Ivo Samson, bezpečnostný analytik