Bez leteckej základne v nemeckom Ramsteine by si Američania v Európe ani "neškrtli". Aj tak ich Nemci prosia, aby pri nich ostali

Američanov v Európe všeobecne považujú za naivných a hlúpych horenosov. Lenže každá vláda Spojených štátov vie tento európsky stereotyp znehodnotiť bezpečnostným štípancom ako upozornením. A súčasná americká administratíva neštípe, ona hryzie.

Leteckú základňu Ramstein v tejto spolkovej krajine vybudovali v bývalej francúzskej okupačnej zóne spolu s Američanmi Francúzi hneď po druhej svetovej vojne. Ibaže úbohí (bezpečnostne) Francúzi už do nej nemajú veľmi čo hovoriť. Táto základňa je de facto územie Američanov a sídlo Leteckého veliteľstva Spojených štátov v Európe. Je symbolom kapitulácie Nemecka po druhej svetovej vojne a od roku 1950 slúži aj ako najväčšia letecká základňa USA mimo amerického územia. Inak Ramstein je v Nemecku jedným z dvoch miest, kde sú uložené jadrové zbrane. Tie podľa povojnových podmienok nesmie Nemecko vyrábať, vlastniť ani skladovať.

Táto báza funguje aj ako transport jednotiek a vojenského materiálu do relatívne krízových oblastí a rôznych ozbrojených konfliktov, príklad dnešný Irán. Prímerie je krehké a ďalšie vojnové údery proti iránskej vojnovej aj civilno-priemyslovej infraštruktúre nie sú vylúčené, skôr sú na spadnutie. Všetko závisí zrejme od toho, ako sa nazajtra Donald Trump vyspí.

Útok na Irán nebol pre pozorovateľov žiadnym prekvapením

Dnes, v druhej polovici mája 2026, sa špekuluje o ďalšej vlne izraelsko-amerických útokov na Irán, svetová ekonomika trpí a Ramstein je pre takéto útoky super dôležitý. Nie je nenahraditeľný, tí „Amíci“ si ľahko prenajmú alebo kúpia iné základne v arabskom svete, ktorý sa šíitskeho vplyvu bojí. Pohyb v Ramsteine je nezávislými pozorovateľmi a zvedavými novinármi dlhodobo sledovaný. Američania sú aj vo vzťahu spojencov v rámci NATO niečo ako tajomný hrad v Karpatoch (vôbec sa im nečudujem), a svoje plány so svojimi spojencami nezvyknú veľmi zdieľať. Ešte pred prvou vlnou leteckých útokov na Irán si však „nezávislí“ všimli, že na základne Ramstein sa vyvíja nezvyčajný ruch. Pristávali aj odlietali (očividne do základní na Strednom východe) aj také obyčajné Boeingy 747, ktoré si Američania pred útokom na Irán jednoducho prenajali, aby vykryli ich rezervnú vojenskú kapacitu.

Viacnásobne sa zvýšila frekvencia lietadiel, ktoré pracovali v minútových prestávkach. Na letisku Ramstein sa striedali supermoderné či renovované modely (C5 Galaxy Globemaster III či Boeing C-17 Herkules). Ale to nám nevojenským laikom nenapovie vôbec nič. Inak, tí chlapci a dievčatá, ktorí koordinujú dronové a raketové útoky proti Iráncom, nesedia v Ramsteine. Všimol si toho aj nenápadný portál „austrianwings.info“ a dokladoval, že koordinátori v Ramsteine sedia v USA a riadia tieto operácie elektronicky/digitálne.

Nemecko drží líniu, ostatní spozorneli

Predstava, že „Amíci“ opustia Európu – po druhej svetovej, po vojnách Srbska proti Chorvátom, Bosniakom a Kosovčanom, po vojne Ruska proti Ukrajine – je pre bezbrannú Európu zdrvujúca. Európa sa nemá čím brániť.

Kto spozornel, je „nenemecká“ Európa. Ak „Amíci“ odídu z Nemecka, ako pohrozil Donald Trump, Nemecku neostane nič iné, ako sa pripravovať na obranu. A zbrojiť, inak by to voči vlastnému národu bolo nezodpovedné. Iste, ak to nie sú beznádejní a pokryteckí pacifisti. Okamžite sa oživia reminiscencie z druhej svetovej vojny a na svoju nedávnu minulosť sa rýchlo rozpomenú národy, ktoré už čosi také zažili: Od Nórov a Fínov, cez Francúzov, Holanďanov, Belgičanov… až po Poliakov a Čechov.

Takže Ramstein nech si nemecký kancelár Friedrich Merz stráži. Inak mu stade „Amíci“ zdrhnú, musia sa Nemci starať aj o seba. A veru, že toto zanedbali.

Autor je bezpečnostný analytik.

227