Trest za Ukrajinu. Strategicky nedoceniteľný Vladivostok už nie je bezvýhradne ruský

Vladivostok, administratívne centrum Prímorského kraja na krajnom juhovýchode Ruska, je významný dopravný uzol ruského Ďalekého východu. Toto asi 600-tisícové mesto je okrem iného základňou ruskej tichomorskej flotily. Jej vojenský význam je porovnateľný s tou ruskou čiernomorskou a strategicky nedoceniteľný.

Tiež tam končí východná časť Transsibírskej magistrály. Strategický význam mesta bol pre bývalý Sovietsky zväz natoľko závažný, že ho od konca 50. rokov uzavreli pre pohraničnú lodnú dopravu. Význam mesta v chaose po rozpade ZSSR prudko upadal a udržalo sa tam len niekoľko pôvodne silných industriálnych odvetví, okrem iného rybársky priemysel. Ryby však podnikaví post-sovietski kapitáni veľrybárskych lodí začali vyvážať na japonský ostrov Hokkaidó a vracali sa s loďami naplnenými ojazdenými autami.

Úpadok Vladivostoku

Vojna proti Ukrajine dáva Rusku ekonomicky zabrať. Samotné náklady na vojnu americký Inštitút pre štúdium vojny (IWS) odhaduje na 900 000 dolárov denne a k tomu treba prirátať znížené príjmy z ropy, ktorú teraz Rusko musí predávať pod cenu.

Podľa rusko-čínskej dohody z mája 2023 bude od júla Vladivostok fungovať ako tranzitný prístav. Číňania sa tak do oblasti po 163 rokoch vracajú, aj keď iba ako „podnájomníci“, pretože do roku 1860 patrili oblasti Vladivostoku Číne, ktorá územie musela odstúpiť expandujúcej Ruskej ríši. Je to len dôkaz, kto dnes v rusko-čínskych vzťahoch „tvrdí muziku“. Čína je dnes v porovnaní so situáciou pred povedzme 40 rokmi tým veľkým pánom.

Podľa oficiálne vydaných údajov čínskej Generálnej colnej správy, ktorá informovala o „pridaní“ ruského prístavu, si pomôžu najmä chudobnejšie vnútrozemské provincie, ktoré si skrátia prepravu do hlavných čínskych priemyselných centier o 800 kilometrov. Na čínske pomery sa to nemusí zdať veľa, ale predsa.

Etnický problém

Ruský Ďaleký východ sa pritom sústavne odrušťuje, hoci tento faktor sa dá už ťažšie overiť. Populácia Číňanov na ruskom Ďalekom východe sa odhaduje v rozpätí 2, 5 – 5 miliónov, ale problém spočíva v tom, že nie všetci sa v Rusku trvalo usadzujú. Množstvo z nich tvoria obchodníci, ktorí „pendlujú“ z jednej strany hranice na druhú. Navyše, hodnota a spoľahlivosť údajov oboch strán nie sú dvakrát zaručené. Isté je iba to, že z ruského Ďalekého východu smeruje masívny exodus domáceho obyvateľstva smerom na západ za Ural.

Na rozdiel od iných európskych koloniálnych krajín je Rusko dnes suverénne poslednou a najväčšou koloniálnou ríšou, ktorá sa začala rozpínať v cca tom istom časovom období. Rusov zrejme čaká rovnaký osud ako ich portugalských, španielskych, francúzskych či britských partnerov pri dobývaní sveta. Budú sa musieť postupne začať vracať tam, odkiaľ prišli.

Či tam po nich ostane aj ich jazyk, nie je vôbec isté.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

2 933