Komentár Petra Nôtu: Križiacka výprava proti ústave

Moje minuloročné komentáre Odbory na obojku 1-3 k prapodivnému pozadiu niektorých odborových organizácií mali úspech. Niežeby sa v odboroch odstránili konflikty záujmov konkrétnych „našich ľudí“ a ich predstaviteľov.

Jediný krok, ktorý sa vykonal, bolo obmedzenie vplyvu závadových osôb „v pozadí“ na chod odborov. Niektoré zo spomenutých organizácií si však moju kritiku zobrali evidentne k srdcu a alibisticky doplnili aspoň nejaké informácie na webových stránkach. Nová odborárska strecha na ich internetovej stránke pridala po takmer štyroch rokoch aj prvú aktualitu. Aktualita sa týka krásneho nárastu minimálnej mzdy. Analógia k schránkovým firmám by už teda bola značne prehnaná.

Prinesie toto drobné upratovanie veľkú zmenu vo fungovaní týchto odborov?

Neprinesie. Preto som sa rozhodol priniesť malý update z panoptika politicko-odborárskeho prostredia. O mediálne nezáživnú tému sa jedná iba do chvíle, kým si uvedomíte, že tento močiar rozhoduje o mzdovej úrovni v štáte a teda s vysokou pravdepodobnosťou formuje aj životnú úroveň ľudí.

Prvé dejstvo odborového panoptika

Po konflikte so SMERom spolupracujúcou Konfederáciou odborových zväzov minister Krajniak inicioval rozšírenie Hospodárskej a sociálnej rady SR, zvanej tiež tripartita. Pod heslom PODPORUJEM SOCIÁLNY DIALÓG, ALE NIE SOCIÁLNY MONOLÓG KONFEDERÁCIE ODBOROVÝCH ZVÄZOV sa mal rozšíriť počet organizácií zastupujúcich zamestnancov na tri. Tretie miesto evidentne nemá ani po roku kto obsadiť. Tento krok môžeme pokojne nazvať „Demokratizácia fungovania tripartity v podaní zástupcu Sme rodina“. Čiastočnou útechou by mohol byť nový apolitický zástupca zamestnancov našej čerstvo upratanej novej odborárskej politicky riadenej strechy. Môj informátor z prostredia Hospodárskej a sociálnej rady SR si nevedel spomenúť na jedinú kritickú pripomienku k návrhom ministerstva práce. Nenašiel som ani žiadnu zmienku v médiách. Máme tu krásne dokonalú zhodu s vedením rezortu. Je preto nutné dúfať a veriť, že to nemá spojitosť s faktom, že švagor ministra marketingovo zastrešuje veľké časti tohto nového, nápadne submisívneho elementu sociálneho dialógu na Slovensku.

Druhé dejstvo odborového panoptika

Dňa 4. októbra 2022 bola Národnou radou schválená novela Zákonníka práce. Okrem zmien, ktoré už boli dostatočne mediálne pokryté, však novela priniesla aj dve drobné prekvapenia. Obe ustanovenia prekvapili aj zainteresované osoby. A obe sa dotknú budúceho fungovania odborových organizácií. Ten korupčno-mocenský smrad, ktorý som popisoval v mojich prvých troch komentároch k odborom sa objavil znova a tentokrát išla do kolien aj ústava. Veď posúďte sami.

Vládny návrh zákona prebiehal riadnym procesom, počas ktorého pribudli dve špecifické ustanovenia k fungovaniu odborov na Slovensku. Nepribudli však tradične cez pozmeňovací návrh nejakého poslanca – vybavovača, ale stali sa predmetom definitívneho hlasovania preto, lebo ich cez výbor NR SR pre sociálne veci na poslednú chvílu vsunul sám minister, ktorého rezortu sa úprava dotkne a ktorý pripravoval aj pôvodný návrh novely Zákonníka práce. Nie, nejedná sa o novú akútnu vec. Išlo o riešenie situácie, ktorá mala „bradu“ (rozumej bola stará) už aj v čase predkladania vládneho návrhu. Neprajníci by mohli namietať, že sa jednalo iba o úspešný pokus zabrániť riadnemu pripomienkovému konaniu.

Prečo by však niečo také minister robil? Naša ústava predpokladá nejaký štandardný postup pre prijímanie zákonov. Má zapracovaný systém bŕzd a protiváh, výsledkom má byť schválenie najlepšieho možného riešenia.

Keď sa kompetentný minister rozhodne zobrať si ustanovenia Zákonníka práce skratkou, je na mieste minimálne analýza:

Prvé predmetné ustanovenie umožní lepšie fungovanie odborov. Táto informácia sa javí ako správna a nebolo by o nej potrebné stratiť ani slovo. Lenže ja (aj vy) čítate oslavné články v novinách na adresu konkrétnych politikov od konkrétnych odborových organizácií. V rámci PR je to OK. Lenže existujú aj dokumenty preukazujúce, že daný politik mohol využil skratku v prospech organizácie, ktorá má pracovné väzby na jemu blízku osobu (dôkaz poskytol informátor z tripartity).

Druhé vsunuté ustanovenie je sprevádzané ešte väčším smradom. Porušenie intímnej zóny konfliktu záujmov by sa týkalo síce iného rodinného príslušníka toho istého politika, ale pravdepodobnosť, že sa jedná o náhodu, je zrejme nulová. Je to ako opakovane vyhrať hlavnú cenu v lotérii bezprostredne dvakrát za sebou v časovom rozmedzí troch minút. Tých troch minút, počas ktorých bol na sociálnom výbore predstavený pozmeňovák vlastného návrhu zákona, ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom!

V princípe ide o toto: Štát vyberie, ktorá odborová organizácia bude platená štátom za kontrolu bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci. Ešte raz si pripomeňme, že išlo o skratku, ustanovenie neprebehlo žiadnym pripomienkovým konaním. Legislatívna úprava toho, že kto, koľko a za čo dostane peniaze, chýbala. Keby niekto chcel korumpovať odbory zo štátneho rozpočtu, jednalo by sa o ideálnu možnosť. A možno by to časom vyzeralo tak, ako to teraz vyzerá. Skratkou sme sa ale dostali k určeniu, že nárok budú mať odborové centrály.

Náš právny poriadok doteraz nechával spôsob fungovania a spolupráce odborových organizácií úplne na ich rozhodnutí. Členovia odborov mali možnosť autonómne sa rozhodnúť, v akej forme budú zastupovať zamestnancov v podnikoch, ako úzko budú spolupracovať s inými odborovými organizáciami a akú časť politického lobingu prenesú radšej na niektorú odborovú centrálu. Teraz bude ťažiť z tejto zmeny predovšetkým nová – tichá odborová centrála z tripartity. Etablované zväzy, ktoré tieto prostriedky využívali (ktovie ako efektívne), zrazu o túto možnosť prídu. Ak to odborová centrála uzná za vhodné, zrejme im tie prostriedky posunie ďalej. Ak by došlo ku rozporom a zväz by začal bočiť z radu, ktovie či sa finančných injekcií dočkajú. Tu je potrebné ešte podotknúť, že existujú zväzy a zrejme aj základné odborové organizácie, ktoré môžu združovať viac členov ako odborová centrála – ktorá, ako som už spomenul, nie je definovaná v žiadnom zákone.

To znamená, že ak by niekto chcel zaplatiť poslušnosť odborov (a obzvlášť jednotlivých zväzov v rámci centrál), s ktorými sa vie dohodnúť na čomkoľvek cez štátny rozpočet, neurobil by to inak. Jedná sa o mocenský a finančný zásah do autonómie odborových organizácií. Tých odborových organizácií, ktoré sú jediným efektívnym nástrojom presadzovania hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov. K tomuto hovorí Ústava Slovenskej republiky v článku 37: (1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. (2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné. Toto je citát z Ústavy SR!

V napätej sociálno-ekonomickej situácii sa teda v NR SR „skratkou“ upravilo niečo, o čom neprebehlo pripomienkové konanie, nebolo témou spoločenskej diskusie, lebo predkladateľ návrhu zákona si krátko pred hlasovaním presadil vlastný pozmeňovací návrh, z ktorého by mohli profitovať zákazníci jemu blízkeho človeka a čo reálne obmedzuje priestor pre výkon ústavou garantovaných sociálnych a ekonomických práv [1]. Podobnosť so schémou hlasovania vo Fonde národného majetku v čase, o ktorom pojednáva Gorila, je zrejme iba čisto náhodná.
Prinesie toto drobné upratovanie veľkú zmenu vo fungovaní odborov? Sotva.

Autor komentára: Peter Nôta, investigatívny novinár

[1] Krízová komunikácia (ak) bude prebiehať sa oprie o bod 3 z https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=517425 čo je však v rozpore ako s praxou tak aj s tým, čo povedal sám Krajniak na výbore https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10784 (1:10:45 + 3 min.) …neexistuje dôvod aby sa takáto vec neriešila transparentne

718