Dažďové záhrady, zelené strechy, ničenie buriny parou. Toto slovenské mesto je príkladom v boji proti klimatickej zmene

Jeden z parkov v meste Snina. FOTO LK

Snina žije s prírodou. Burinu ničia vodnou parou, niektoré lokality kosia menej a nepoužívajú hnojivá ani pesticídy. Zároveň sa im podarilo získať nórsky grant na projekt zameraný na dopady klimatických zmien. V rámci neho revitalizujú námestie, kde pribudne najmä zeleň, postavia nový park, či vybudujú zelené strechy budov a dažďové záhrady. Jedinou podmienkou grantu je – stihnúť to do troch rokov.

“My sme sa v našom projekte viac-menej zamerali na zadržiavanie vody,” začína Erika Jankajová, vedúca Oddelenia strategického rozvoja mesta Snina.

Projekt má názov “Snina – mesto pripravené na klimatickú zmenu”. Cieľom je hlavne predchádzať dopadom klimatickej zmeny a zmierňovať ich. Teda prijať a najmä zrealizovať vhodné opatrenia. “Ďalšie, čo bolo povinnou aktivitou v tomto projekte, je príprava akčného plánu. To si myslím, že je dôležité pre všetkých obyvateľov, pretože z neho môžu následne aj oni čerpať informácie, ako sami môžu v tejto téme prispieť tak, aby sme dopady klimatickej zmeny pociťovali čo najmenej,” opisuje Erika Jankajová.

Časť námestia Sniny. FOTO LK

Najväčšou výzvou je ale revitalizácia námestia. Tu sa totiž aj samotní obyvatelia sťažujú na nedostatok zelene. “Aj náš prístup je, aby sme doplnili zeleň, zachytávali vodu, ale zároveň nenarušili to, čo už je urobené, nakoľko námestie bolo revitalizované už predtým. Avšak nie je možné spraviť v centre mesta park, aspoň z môjho pohľadu, pretože ľudia potrebujú priestor, kde sa budú stretávať a kde budú prebiehať kultúrne podujatia, takže tá spevnená plocha musí byť,” vraví Erika Jankajová.

V meste však pribudne aj nový, klimatický park. Nevyužité priestranstvo by sa malo premeniť na jeden z troch návrhov. O finálnej podobe budú čoskoro rozhodovať samotní občania. Okrem toho chce mesto revitalizovať parky, budú vznikať dažďové záhrady, ale aj zelené strechy.

Bezpesticídová zóna v jednom z mestských parkov. FOTO LK

Snina sa už pred projektom, ktorý je dotovaný z nórskych grantov, Slovenskej republiky, ale i mesta, snažila o väčšiu citlivosť k prírode. Príkladom je vznik bezpesticídových zón – tie sa kosia menej a nepoužívajú sa v nich hnojivá ani pesticídy. Rovnako tu pribudli informačné tabule, ktoré informujú ľudí, čo je prírode blízke. Klimatické opatrenia v rámci hlavného projektu by mali byť zrealizované v priebehu troch rokov.