Dnes má meniny: Jaroslava
Približne o rok sa Veronike ozval domáci bratislavský klub s pozvánkou zúčastniť sa majstrovstiev sveta v metlobale vo Frankfurte. Slovenský tím tu počas svojho debutu prekvapivo zvíťazil nad Írskom. Veronika v domácom klube spoznala aj svojho priateľa, obaja sa metlobalu venujú už šesť rokov. Okrem Dijonu študovala Veronika aj vo Švédsku, v Paríži a Prahe a všade sa aktívne zapájala do metlobalových tímov. Zažila rôzne úrovne a formy ich organizácie: „Najväčším a najprofesionálnejším bol určite tím v Paríži, kde som sa o športe aj najviac naučila. V Prahe a vo Švédsku boli tímy menšie a neraz som sa musela zhostiť aj organizačnej úlohy.“ Počas pobytu v Dánsku sa im s priateľom nepodarilo nájsť fungujúci klub, a preto ho chceli založiť sami, avšak ich plány zastavila pandémia koronavírusu.
Čo je metlobal a kto ho môže hrať?
Metlobal hrávajú zväčša vysokoškolskí a stredoškolskí študenti, ale nájdu sa aj hráči po štyridsiatke. Podmienkou je minimálny vek 16 rokov, mladší hráči môžu chodiť trénovať, ale nemôžu sa zúčastňovať turnajov. V sedemčlennom tíme hrajú spolu muži aj ženy a cieľom hry je skórovať góly cez obruče umiestnené na súperovej polovici ihriska. Povinnou výbavou každého hráča je metla, dnes už obyčajná PVC trubka v dĺžke 80 až 100 cm so zmäkčenými a zaoblenými koncami.
Metlobal nevyhľadáva priveľa nových záujemcov, preto je táto športová komunita veľmi otvorená.
V každom sa snaží nájsť jeho silnú stránku a podporiť nielen športové, ale aj organizačné alebo iné schopnosti. „V metlobale môže byť každý človek prínosom, neexistujú kritériá, ktoré treba splniť. Je jedno, či je človek rýchly, pomalý, slabý, či silný, vysoký či nízky,“ vysvetľuje Veronika. A tak je to podľa nej nielen na Slovensku, ale vo všetkých európskych kluboch, ktoré mala možnosť spoznať.
Ak by ste boli zvedaví, ako prebiehajú metlobalové tréningy, bratislavský tím trénuje každú stredu a nedeľu v športovom areáli Nevädzova v Bratislave.