Prenajímal si zámok a na statku choval kravy, ktoré niesli mená známych opier. Burian bol bohatý muž, vojna mu vzala všetko

Bol kráľom komikov, ktorý disponoval obrovskou živelnosťou aj kombináciou talentu. Vďaka tomu sa stal hviezdou českého filmu. Vlasta Burian bol celebritou Československej republiky, ktorý sa netajil svojich úspechom. Závisť, ktorú tým vyvolal, ho pripravila o všetko.

Jozef Vlastimil Burian, český herec nemej aj zvukovej éry filmu, mím, divadelný riaditeľ, mecenáš aj imitátor, sa narodil 9. apríla 1891 v Liberci do rodiny krajčíra Antonína Buriana a jeho o päť rokov staršej manželke Márii, ktorá mala z predchádzajúceho manželstva už dcéru Žofku. V Liberci prežil s rodinou svoje detstvo, keď mal desať rokov, presťahovali sa na predmestie Prahy, kde otec získal miesto úradníka vyberajúceho potravinové dane.

Práve otec začal v Prahe pravidelne vodiť Vlastu do Národného divadla, kde zrejme vzniklo puto k neskoršiemu povolaniu. Mal však veľmi rád aj operu a spieval. Naodvšetko však miloval futbal, kde počas zápasov chytal góly v bráne. Uplatnil sa najskôr v klube Union Žižkov, neskôr hral za FK Viktoria Žižkov. Kariérne to dotiahol dokonca do profesionálneho futbalového klubu AC Sparta Praha, kde pôsobil ako brankár. Okrem futbalu sa však venoval aj cyklistike a profesionálne hral tenis. Pravidelne sa zúčastňoval rôznych športových turnajov, ktoré často aj vyhrával.

Vlasta vyštudoval obchodnú školu, no k biznisu ho to neťahalo, hoci práve tam by ho najradšej videl jeho otec. Ešte ako syn krajčíra sa stretával s množstvom ľudí, ktorí sa točili okolo divadelného sveta a rozprávali mu o tomto živote rôzne zaujímavé príbehy. Práve divadlu časom ustúpila jeho sľubná športová kariéra. Spočiatku začal ako komik zabávať ľudí na súkromných večierkoch svojich priateľov, postupne však predstúpil aj pred širokú verejnosť a založil si vlastné diavdlo.

V jeho živote nastal v roku 1944 zásadný zlom. Najskôr jeho divadlo zavreli Nemci, po vojne mu divadlo znárodnili vlastní a Vlastu uväznili spolu s esesákmi, kde bol ponižovaný. Na intervenciu Jána Masaryka, syna československého exprezidenta T. G. Masaryka, bol však intervenovaný a napokon jeho obvinenia zrušili. To sa však nestretlo s pochopením verejnosti, preto ho znova na základe vymyslených obvinení obvinili (vynútená výpoveď Lídy Baarovej pod tlakom trestu smrti). Bol odsúdený na niekoľko mesiacov do najťažšieho väzenia a dostal aj pokutu pol milióna korún. Zabavili mu majetok a po prepustení už svoje divadlo nesmel prevádzkovať, dokonca päť rokov nesmel ani sám nikde vystupovať. V jeho vile bola zriadená materská škola.

V. Burian s manželkou Ninou. Zdroj FOTO: FB K. Sokol

Po prepustení putoval k tvrdej manuálnej práci, zamestnal sa v bani, neskôr pracoval aj ako poslíček na horských chatách, kde vozil rekreantov alebo v kuchyni čistil zemiaky. Práve na tomto mieste začal opäť ilegálne vystupovať. Väzenie ho však veľmi zmenilo. Výrazne zostarol a schradol, stal sa veľmi skromným, zhoršilo sa mu zdravie a dokonca začal piť. V roku 1950 sa mohol opäť oficiálne vrátiť na divadelné dosky. O tri roky na to začal mať veľké problémy so žilami, výrazne mu opúchali nohy, preto počas predstavení nemohol už chodiť a počas vystúpení už len sedel. Aby sa uživil, musel vystupovať, hoci bol chorý a veľmi pri tom trpel. Posledné predstavenie svojho života odohral so zápalom pľúc. Napokon zomrel na pľúcnu embóliu 31. januára 1962 vo veku 70 rokov. Jeho manželka Nina zomrela len 9 týždňov po jeho smrti, vraví sa, že na jeho hrobe.

Vlasta Burian bol veľmi populárny. Boli po ňom pomenované aj bonbóny „Burianky“, jeho meno nesie aj vyšľachtená ruža. Miloval rýchle autá, armádu a uniformy. Za prvej republiky dokonca získal (zrejme si kúpil) hodnosť nadporučíka a mal uvažovať aj o prezidentskej kandidatúre. V dobe svojej slávy si prenajímal zámok, kam chodieval cez víkendy na lov. Neďaleko Prahy mal zase statok, kde choval kravy, ktoré niesli mená známych opier. Bol vtedy skutočne bohatým mužom a nikdy sa tým netajil, čo viedlo k rozsiahlej závisti verejnosti. Práve tá sa významne podpísala pod jeho dramatický povojnový pád.

720