Nikita Slovák: Osem rokov Mečiara, dvanásť rokov Fica a politické vraždy sa navždy stali súčasťou našich dejín

Tak! Máme tu tridsiate výročie vzniku Slovenskej republiky. Skôr, ako si otvoríme nápoj, ktorý tu nazývame hrdo šampanským, trochu si zaspomínajme, kto vlastne ten vznik republiky chcel.

V prvom rade to bola SNS na čele so Slotom. Pravda je, že to boli najväčší oplakávači farskej republiky s minimom demokracie a s plnou hubou falošného vlastenectva. Strana, ktorá sa na desaťročia prisala na ministerstvo školstva a dostala ho tam, kde je teraz, čiže na dno.

Mečiar, otec – zakladateľ, ktorý potvrdzuje axiómu, že na starobu každý vyzerá tak, ako si zaslúži, chcel autonómiu s vlastnou centrálnou bankou, menovou politikou a toľkými právomocami, že to vlastne bolo nereálne.

Samozrejme, vývoj u nás aj v parlamente určovali hlavne radikáli, do toho zahraniční Slováci a ich organizácie sľubovali nebo na zemi. Dokonca sa začala aj zbierka na slovenský poklad, ktorý potom postupne rozkradli v Matici slovenskej. Vypískanie a násilnosti počas návštevy vtedajšieho prezidenta Havla, medzinárodne uznávaného štátnika, len ukázali, čo dokáže zradikalizovaný dav. Tá najväčšia časť obyvateľstva v Čechách aj na Slovensku už trochu nervózne čakala na referendum, pretože strany, ktoré spoločný štát rozdelili, na to nemali nijaký mandát. Iba rozhovory dvoch cudzích agentov pod stromom nádhernej funkcionalistickej vily Tugenlieb. Mečiar, muž, ktorý rýchlejšie rozprával ako myslel, evidentne strácal dych pri vyjednávaní s Klausom. Pochopil, že Česi to jeho blábolenie o samostatnosti zobrali vážne a radi sa zbavia krajiny, do ktorej každý rok smeroval tridsaťmiliónový transfer.

Za rok dokázali fanatici, radikáli a zlodeji rozložiť fungujúci a úspešný štát, ktorý mal vo svete zvuk. Samozrejme, Česko malo viac a lepšie pripravené kádre, hlavne ekonómov, marketérov a bolo prozápadne orientované už vtedy, keď Mečiar blúznil o tretej ceste.

Dnes, po českom predsedníctve v EU, si môžeme porovnať naše príbehy. Slovenské predsedníctvo sa skončilo veľkou nulou v prínose do európskej politiky a, samozrejme, obvyklým rozkrádaním prostriedkov vyčlenených na jeho propagáciu. České predsedníctvo ponúklo vízie a obrovský summit všetkých úspešných krajín, dokonca vrátane Turecka. Zrejme vám už bublinky vo fľaši vyprchali a pochopili ste, že až tak veľmi nemáme čo oslavovať. Osem rokov Mečiara, dvanásť rokov Fica a politické vraždy sa stali už navždy súčasťou našich dejín. Už žiadny optimizmus, žiadna dôvera našim politikom, aby sme jedného dňa neprišli aj o pasy EU a ochranu NATO. Majme na pamäti, koľko skvelých startupov vzniklo na zelenej lúke bez prevratných investícií a bez tradícií, buďme len otvorení a tolerantní, strany si vyberajme podľa programu a nie podľa „smotánky“ ukazujúcej sa v televízii. A pamätajme, neexistujú zázraky, iba poctivá práca.

Autor komentára: Nikita Slovák, režisér

463