Jeden z najmocnejších žurnalistov USA mal predkov zo Slovenska, jeho rodina žila istý čas aj v gete na Morave

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Bol jedným z priekopníkov modernej bulvárnej žurnalistiky. Maďarsko-americký novinár a vydavateľ židovského pôvodu – Joseph Pulitzer – patril počas svojho života k najmocnejším žurnalistom v Spojených štátoch.

Joseph Pulitzer sa narodil v maďarskom Makove v roku 1847 do rodiny bohatého židovského obchodníka s obilím. Po jednom z rodičov mal aj slovenské korene. Jeho predkovia žili v gete na Morave. Po štúdiách na prestížnej škole chcel nastúpiť do armády, pre zlý zrak ho však nevzali a hoci to skúšal aj v iných armádach, vzali ho napokon až k americkému vojsku. Po návrate z bojov sa usadil v meste St. Louise, kde si založil úspešný biznis s pochovávaním ľudí, ktorí zomreli počas epidémie cholery, ktorá zúrila. Keď však epidémia ustala, zostal bez práce.

Zamestnanie si našiel v miestnych novinách Westliche Post. “Bolo to ako sen,” vyjadril sa neskôr Pulitzer o získaní novinárskej práce, ku ktorej sa dostal ako chlapec z ulice. Tu sa prvýkrát stretol aj s politikou. Tak zapálene bojoval voči politickým nechutnostiam, až raz strelil do nohy jedného lobistu. V tom čase boli zbrane bežným argumentačným prostriedkom. V novinách pracoval tak neúnavne, že v nich zakrátko získal vlastnícky podiel. To sa mu tak oplatilo, že kúpil aj podiel v najdôležitejšom denníku tej oblasti – St. Louis Post-Dispatch. Vo veku 31 rokov mal už slušný majetok, ktorý ešte rozšíril, keď sa oženil. Napokon sa vybral skúsiť šťastie v New Yorku.

Joseph Pulitzer. Zdroj FOTO: WikimediaCommons.com

“V tomto meste je príležitosť pre noviny, ktoré nebudú len lacné, ale aj chytré, nielen chytré, ale aj rozsiahle, nielen rozsiahle, ale predovšetkým skutočne demokratické. Odhalia všetku korupciu a špinu, budú vystupovať proti verejnému zlu a násiliu – budú slúžiť a bojovať za obyčajných ľudí,” povedal, keď kúpil denník New York World a navždy tým poznačil dejiny americkej žurnalistiky. Behom piatich rokov zdvihol náklad tohto denníka desaťnásobne. Podarilo sa mu to vďaka tomu, že sa zameral na výzor novín – priniesol fotografie, ilustrácie a karikatúry, ale aj krimi, príbehy a škandály, čo bolo na tú dobu prevratné.

V roku 1887 chcel vo svojej redakcii zeditovať článok, keď zistil, že už takmer nevidí. Jeho stav bol natoľko vážny, že mu lekári zrak už nedokázali zachrániť a do pár týždňov oň úplne prišiel. Trápila ho však aj astma, slabé pľúca a cukrovka. Kvôli stresu nemohol spať a bol enormne vyčerpaný. Na radu lekárov v roku 1890 zanechal redakciu a odišiel na cestu okolo sveta.

Joseph Pulitzer. Zdroj FOTO: Wikipedia.org

V roku 1892 prezidentovi Kolumbijskej univerzity predložil návrh na zriadenie prvej fakulty žurnalistiky. Napokon sa fakulta otvorila v roku 1912 ako prvá a dodnes najslávnejšia fakulta žurnalistiky v USA. Pulitzer sa jej však nedočkal, rok pred otvorením (29. októbra 1911) v USA zomrel na srdcový infarkt na svojej jachte Liberty, ktorá v tom čase patrila k najväčším na svete.

Z jeho siedmich detí sa dospelosti dožilo päť. Prvé Pulitzerove ceny boli udelené v roku 1917. Od tej doby sú vyhlasované každý rok.