Dnes má meniny: Jela
Deti robia náš život dôležitým, vidia kúzla, pretože ich hľadajú, a tak aj Alena Szászová, ktorá je na rodičovskej dovolenke a je sama matkou 3 detí, nezaháľa a ”kúzli“ maličkosti, ktoré robia deťom na detskej onkológii radosť.
Alenka, ako ste sa dostali k práci šiť pre deti, ktoré sú na detskej onkológii?
Doma som si postupom času zriadila akýsi mini ateliér, kde vyrábam hračky a rôzne drobnosti pre radosť ako formu sebarealizácie. Mám priateľku, ktorá robí staničnú sestru na detskej onkológii, na oddelení veľkých detí (Katarína Králiková), ktorá sa dohodla s neziskovou organizáciou – Deťom s rakovinou.
Bežný človek si nevie prestaviť, aké to musí byť ťažké, pozerať sa na deti, ktoré majú onkologické ochorenie. Je ťažké zvládať emócie, ktoré tam zažívate?
Ja s deťmi z oddelenia neprichádzam do kontaktu. Rada by som, ale situácia a ich zdravotný stav to nedovoľujú. Ale vždy čakám na sprostredkované reakcie detí, či sa tešia a či sa im motív páči. A keďže mám sama malé deti, viem, že aj malá drobnosť im vie spríjemniť aspoň trošku čas. Moje motto je, že celý svet nezachránim, ale pokúsim sa ho urobiť aspoň trošku krajším.
Vyrobili ste vrecúška na infúzne pumpy, ako prišiel tento nápad?
Nápad na “veselé vrecká”, vznikol tak, že moja priateľka, staničná sestra Katka, mi spomenula, že by bolo fajn vymyslieť veselé vrecká na chemoterapie a či by som ich vedela ušiť. Šiť sa ešte len stále učím (smiech). Ušili sme pár zvieratiek, potom dievčatá z oddelenia, ktoré s deťmi trávia najviac času, ako zdravotné sestry prichádzali s nápadmi na ďalšie a ďalšie motívy na základe požiadaviek od detí. Neustále vyhľadávam a skúšam nové spôsoby vyrábania a kombinujem to.
Prečo chemoterapia musí byť chránená vrecúškom?
Chemoterapia je svetlocitlivá látka a potrebuje byť chránená pred svetlom.
Kde beriete inšpiráciu?
Mojou inšpiráciou sú deti a ich detský svet, to je vždy najlepšia inšpirácia. Potom sa už len inšpirujem doladením do konkrétnej podoby na internete.
Vyrábate ešte niečo iné, čím deťom spríjemňujete čas v nemocnici?
Vyrobila som napríklad vianočný stromček pre detičky na oddelenie. To bol vlastne prvý výrobok. Tento nápad tiež prišiel od kamarátky, že by sa im taký vianočný stromček veľmi hodil. Tak sme už len prebrali návrhy, pretože bolo nesmierne dôležité, aby im nezavadzal, keďže predsa len ide o nemocnicu.
Čím by ste ešte chceli pomôcť deťom, aby sa cítili lepšie? Čo deťom s touto diagnózou najviac chyba? Aké máte plány do budúcnosti?
Naďalej som v kontakte s priateľkou Katkou. Spolu s kolegyňami sa pýtajú detí, čo by chceli, čo by im urobilo radosť a potom to spolu preberieme, či to viem vyrobiť a v akej forme. Tak prišiel aj nápad na jednorožcové čelenky. Dievčatká veľmi túžili byť jednorožcami a chceli aj kúzelné paličky, tak boli aj paličky…
Pre väčšie dievčatá som ušila aj pár “šatiek” na hlavu, keďže chemoterapiou vlasy stratia a pre mladé dievčatá ani malé dievčatká to nie je príjemné. Hľadala som na internete nejaký nápad, aby boli príjemné na nosenie a vyzerali pekne.
Pokračujeme v dopĺňaní motívov na vrecká podľa požiadaviek malých klientov a
chystáme aj ďalšie výtvory, ale to je už pre detičky prekvapenie.
Čo vám táto spolupráca dala?
Vďaka tejto spolupráci som zistila, aká obetavá je práca v zdravotníctve, že to nie je len o tom prísť do zamestnania, odrobiť a ísť domov. Oni tie životy s nimi prežívajú, nosia si ich príbehy domov a snažia sa im čas strávený v nemocnici urobiť, čo najviac láskavým. Veľká vďaka patrí, samozrejme, aj lekárom, sanitárom a upratovačkám, proste všetkým, bez ktorých by to vlastne vôbec nešlo. Ak by však predsa len chcel niekto pomôcť, môže napísať na mailovú adresu: materialnapomoc@detomsrakovinou.sk a vopred sa o svojej pomoci dohodnúť, pretože podmienky pre bezpečnosť detí sú na prvom mieste.